ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே அயோத்யாகாண்டம் ।
அத பஞ்சவிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ।
ஸாऽவநீய தமாயாஸமுபஸ்ப்ரு'ஶ்ய ஜலம் ஶுசிஃ ।
சகார மாதா ராமஸ்ய மங்கலாநி மநஸ்விநீ ॥ 1 ॥
ந ஶக்யஸே வாரயிதும் கச்சேதாநீம் ரகூத்தம ।
ஶீக்ரம் ச விநிவர்தஸ்வ வர்தஸ்வ ச ஸதாம் க்ரமே ॥ 2 ॥
யம் பாலயஸி தர்மம் த்வம் த்ரு'த்யா ச நியமேந ச ।
ஸ வை ராகவஶார்தூல தர்மஸ்த்வாமபிரக்ஷது ॥ 3 ॥
யேப்யஃ ப்ரணமஸே புத்ர சைத்யேஷ்வாயதநேஷு ச ।
தே ச த்வாமபிரக்ஷந்து வநே ஸஹ மஹர்ஷிபிஃ ॥ 4 ॥
யாநி தத்தாநி தேऽஸ்த்ராணி விஶ்வாமித்ரேண தீமதா ।
தாநி த்வாமபிரக்ஷந்து குணைஸ்ஸமுதிதம் ஸதா ॥ 5 ॥
பித்ரு'ஶுஶ்ரூஷயா புத்ர மாத்ரு'ஶுஶ்ரூஷயா ததா ।
ஸத்யேந ச மஹாபாஹோ சிரம் ஜீவாபிரக்ஷிதஃ ॥ 6 ॥
ஸமித்குஶ பவித்ராணி வேத்யஶ்சாயதநாநி ச ।
ஸ்தண்டிலாநி விசித்ராணி ஶைலா வ்ரு'க்ஷாஃ க்ஷுபா ஹ்ரதாஃ ॥ 7 ॥
பதங்காஃ பந்நகாஸ்ஸிம்ஹாஸ்த்வாம் ரக்ஷந்து நரோத்தம ।
ஸ்வஸ்திஸாத்யாஶ்ச விஶ்வே ச மருதஶ்ச மஹர்ஷயஃ ।
ஸ்வஸ்தி தாதா விதாதா ச ஸ்வஸ்தி பூஷா பகோऽர்யமா ॥ 8 ॥
லோகபாலாஶ்ச தே ஸர்வே வாஸவப்ரமுகாஸ்ததா ।
ரு'தவஶ்சைவ பக்ஷாஶ்ச மாஸா ஸ்ஸம்வத்ஸராஃ க்ஷபாஃ ॥ 9 ॥
திநாநி ச முஹூர்தாஶ்ச ஸ்வஸ்தி குர்வந்து தே ஸதா ।
ஸ்ம்ரு'திர்த்ரு'திஶ்ச தர்மஶ்ச பாது த்வாம் புத்ர ஸர்வதஃ ॥ 10 ॥
ஸ்கந்தஶ்ச பகவாந்தேவ ஸ்ஸோமஶ்ச ஸ ப்ரு'ஹஸ்பதிஃ ।
ஸப்தர்ஷயோ நாரதஶ்ச தே த்வாம் ரக்ஷந்து ஸர்வதஃ ॥ 11 ॥
யாஶ்சாபி ஸர்வதஸ்ஸித்தா திஶஶ்ச ஸதிகீஶ்வராஃ ।
ஸ்துதா மயா வநே தஸ்மிந்பாந்து த்வாம் புத்ர நித்யஶஃ ॥ 12 ॥
ஶைலாஸ்ஸர்வே ஸமுத்ராஶ்ச ராஜா வருண ஏவ ச ।
த்யௌரந்தரிக்ஷம் ப்ரு'திவீ நத்யஸ்ஸர்வாஸ்ததைவ ச ॥ 13 ॥
நக்ஷத்ராணி ச ஸர்வாணி க்ரஹாஶ்ச ஸஹதேவதாஃ ।
அஹோராத்ரே ததா ஸந்த்யே பாந்து த்வாம் வநமாஶ்ரிதம் ॥ 14 ॥
ரு'தவஶ்சைவ ஷட்புண்யா மாஸாஸ்ஸம்வத்ஸராஸ்ததா ।
கலாஶ்ச காஷ்டாஶ்ச ததா தவ ஶர்ம திஶந்து தே ॥ 15 ॥
மஹாவநே விசரதோ முநிவேஷஸ்ய தீமதஃ ।
தவாதித்யாஶ்ச தைத்யாஶ்ச பவந்து ஸுகதாஸ்ஸதா ॥ 16 ॥
ராக்ஷஸாநாம் பிஶாசாநாம் ரௌத்ராணாம் க்ரூரகர்மணாம் ।
க்ரவ்யாதாநாம் ச ஸர்வேஷாம் மா பூத்புத்ரக தே பயம் ॥ 17 ॥
ப்லவகா வ்ரு'ஶ்சிகா தம்ஶாமஶகாஶ்சைவ காநநே ।
ஸரீஸ்ரு'பாஶ்ச கீடாஶ்ச மா பூவந்கஹநே தவ ॥ 18 ॥
மஹாத்விபாஶ்ச ஸிம்ஹாஶ்ச வ்யாக்ரா ரு'க்ஷாஶ்ச தம்ஷ்ட்ரிணஃ ।
மஹிஷா ஶ்ஶ்ரு'ங்கிணோ ரௌத்ரா ந தே த்ருஹ்யந்து புத்ரக ॥ 19 ॥
ந்ரு'மாம்ஸபோஜநா ரௌத்ரா யே சாந்யே ஸத்வஜாதயஃ ।
மா ச த்வாம் ஹிம்ஸிஷுஃ புத்ர மயா ஸம்பூஜிதாஸ்த்விஹ ॥ 20 ॥
ஆகமாஸ்தே ஶிவாஸ்ஸந்து ஸித்யந்து ச பராக்ரமாஃ ।
ஸர்வஸம்பத்தயே ராம ஸ்வஸ்திமாந்கச்ச புத்ரக ॥ 21 ॥
ஸ்வஸ்தி தே ऽஸ்த்வந்தரிக்ஷேப்யஃ பார்திவேப்யஃ புநஃ புநஃ ।
ஸர்வேப்யஶ்சைவ தேவேப்யோ யே ச வை பரிபந்திநஃ ॥ 22 ॥
குருஸ்ஸோமஶ்ச ஸூர்யஶ்ச தநதோऽத யமஸ்ததா ।
பாந்து த்வாமர்சிதா ராம தண்டகாரண்யவாஸிநம் ॥ 23 ॥
அக்நிர்வாயுஸ்ததா தூமோ மந்த்ராஶ்சர்ஷிமுகாச்ச்யுதாஃ ।
உபஸ்பர்ஶநகாலே து பாந்து த்வாம் ரகுநந்தந ॥ 24 ॥
ஸர்வலோகப்ரபுர்ப்ரஹ்மா பூதபர்தா ததர்ஷயஃ ।
யே ச ஶேஷாஸ்ஸுராஸ்தே த்வாம் ரக்ஷந்து வநவாஸிநம் ॥ 25 ॥
இதி மால்யைஸ்ஸுரகணாந்கந்தைஶ்சாபி யஶஸ்விநீ ।
ஸ்துதிபிஶ்சாநுரூபாபிராநர்சாऽயதலோசநா ॥ 26 ॥
ஜ்வலநம் ஸமுபாதாய ப்ராஹ்மணேந மஹாத்மநா ।
ஹாவயாமாஸ விதிநா ராமமங்கலகாரணாத் ॥ 27 ॥
க்ரு'தம் ஶ்வேதாநி மால்யாநி ஸமிதஶ்ஶ்வேதஸர்ஷபாந் ।
உபஸம்பாதயாமாஸ கௌஶல்யா பரமாங்கநா ॥ 28 ॥
உபாத்யாய ஸ்ஸவிதிநா ஹுத்வா ஶாந்திமநாமயம் ।
ஹுதஹவ்யாவஶேஷேண பாஹ்யம் பலிமகல்பயத் ॥ 29 ॥
மது தத்யக்ஷதக்ரு'தைஃ ஸ்வஸ்திவாச்யத்விஜாம்ஸ்ததஃ ।
வாசயாமாஸ ராமஸ்ய வநேஸ்வஸ்த்யயநக்ரியாஃ ॥ 30 ॥
ததஸ்தஸ்மை த்விஜேந்த்ராய ராமமாதா யஶஸ்விநீ ।
தக்ஷிணாம் ப்ரததௌ காம்யாம் ராகவம் சேதமப்ரவீத் ॥ 31 ॥
யந்மங்கலம் ஸஹஸ்ராக்ஷே ஸர்வதேவநமஸ்க்ரு'தே ।
வ்ரு'த்ரநாஶே ஸமபவத்தத்தே பவது மங்கலம் ॥ 32 ॥
யந்மங்கலம் ஸுபர்ணஸ்ய விநதாऽகல்பயத்புரா ।
அம்ரு'தம் ப்ரார்தயாநஸ்ய தத்தே பவது மங்கலம் ॥ 33 ॥
அம்ரு'தோத்பாதநே தைத்யாந் க்நதோ வஜ்ரதரஸ்ய யத் ।
அதிதிர்மங்கலம் ப்ராதாத்தத்தே பவது மங்கலம் ॥ 34 ॥
த்ரீந்விக்ரமாந்ப்ரக்ரமதோ விஷ்ணோரமிததேஜஸஃ ।
யதாஸீந்மங்கலம் ராம தத்தே பவது மங்கலம் ॥ 35 ॥
ரு'தவஸ்ஸாகரா த்வீபா வேதா லோகா திஶஶ்ச தே ।
மங்கலாநி மஹாபாஹோ திஶந்து ஶுபமங்கலாஃ ॥ 36 ॥
இதி புத்ரஸ்ய ஶேஷாம்ஶ்ச க்ரு'த்வா ஶிரஸி பாமிநீ ।
கந்தைஶ்சாபி ஸமாலப்ய ராமமாயதலோசநா ॥ 37 ॥
ஓஷதீம் சாபி ஸித்தார்தாம் விஶல்யகரணீம் ஶுபாம் ।
சகார ரக்ஷாம் கௌஶல்யா மந்த்ரைரபிஜஜாப ச ॥ 38 ॥
உவாசாதிப்ரஹ்ரு'ஷ்டேவ ஸா துஃகவஶவர்திநீ ।
வாங்க்மாத்ரேண ந பாவேந வாசாऽஸம்ஸஜ்ஜமாநயா ॥ 39 ॥
ஆநம்ய மூர்த்நி சாக்ராய பரிஷ்வஜ்ய யஶஸ்விநீ ।
அவதத்புத்ர ஸித்தார்தோ கச்ச ராம யதாஸுகம் ॥ 40 ॥
அரோகம் ஸர்வஸித்தார்தமயோத்யாம் புநராகதம் ।
பஶ்யாமி த்வாம் ஸுகம் வத்ஸ ஸுஸ்திதம் ராஜவர்த்மநி ॥ 41 ॥
ப்ரணஷ்டதுஃகஸங்கல்பா ஹர்ஷவித்யோதிதாநநா ।
த்ரக்ஷ்யாமி த்வாம் வநாத்ப்ராப்தம் பூர்ணசந்த்ரமிவோதிதம் ॥ 42 ॥
பத்ராஸநகதம் ராம வநவாஸாதிஹாகதம் ।
த்ரக்ஷ்யாமி ச புநஸ்த்வாம் து தீர்ணவந்தம் பிதுர்வசஃ ॥ 43 ॥
மங்கலைருபஸபந்நோ வநவாஸாதிஹாகதஃ ।
வத்வா மம ச நித்யம் த்வம் காமாந்ஸம்வர்த யாஹி போஃ ॥ 44 ॥
மயாऽர்சிதா தேவகணாஶ்ஶிவாதயோ மஹர்ஷயோ பூதமஹாஸுரோரகாஃ ।
அபிப்ரயாதஸ்ய வநம் சிராய தே ஹிதாநி காங்க்ஷந்து திஶஶ்ச ராகவ ॥ 45 ॥
இதீவ ஸாऽஶ்ருப்ரதிபூர்ணலோசநா ஸமாப்ய ச ஸ்வஸ்த்யயநம் யதாவிதி ।
ப்ரதக்ஷிணம் சைவ சகார ராகவம் புநஃ புநஶ்சாபி நிபீட்ய ஸஸ்வஜே ॥ 46 ॥
ததா து தேவ்யா ஸ க்ரு'தப்ரதக்ஷிணோ நிபீட்ய மாதுஶ்சரணௌ புநஃ புநஃ ।
ஜகாம ஸீதாநிலயம் மஹாயஶா ஸ்ஸ ராகவஃ ப்ரஜ்வலித ஸ்ஸ்வயா ஶ்ரியா ॥ 47 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே அயோத்யாகாண்டே பஞ்சவிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha pañcaviṃśassargaḥ |
sā'vanīya tamāyāsamupaspṛśya jalaṃ śuciḥ |
cakāra mātā rāmasya maṅgalāni manasvinī || 1 ||
na śakyase vārayituṃ gacchedānīṃ raghūttama |
śīghraṃ ca vinivartasva vartasva ca satāṃ krame || 2 ||
yaṃ pālayasi dharmaṃ tvaṃ dhṛtyā ca niyamena ca |
sa vai rāghavaśārdūla dharmastvāmabhirakṣatu || 3 ||
yebhyaḥ praṇamase putra caityeṣvāyataneṣu ca |
te ca tvāmabhirakṣantu vane saha maharṣibhiḥ || 4 ||
yāni dattāni te'strāṇi viśvāmitreṇa dhīmatā |
tāni tvāmabhirakṣantu guṇaissamuditaṃ sadā || 5 ||
pitṛśuśrūṣayā putra mātṛśuśrūṣayā tathā |
satyena ca mahābāho ciraṃ jīvābhirakṣitaḥ || 6 ||
samitkuśa pavitrāṇi vedyaścāyatanāni ca |
sthaṇḍilāni vicitrāṇi śailā vṛkṣāḥ kṣupā hradāḥ || 7 ||
pataṅgāḥ pannagāssiṃhāstvāṃ rakṣantu narottama |
svastisādhyāśca viśve ca marutaśca maharṣayaḥ |
svasti dhātā vidhātā ca svasti pūṣā bhago'ryamā || 8 ||
lokapālāśca te sarve vāsavapramukhāstathā |
ṛtavaścaiva pakṣāśca māsā ssaṃvatsarāḥ kṣapāḥ || 9 ||
dināni ca muhūrtāśca svasti kurvantu te sadā |
smṛtirdhṛtiśca dharmaśca pātu tvāṃ putra sarvataḥ || 10 ||
skandaśca bhagavāndeva ssomaśca sa bṛhaspatiḥ |
saptarṣayo nāradaśca te tvāṃ rakṣantu sarvataḥ || 11 ||
yāścāpi sarvatassidhdā diśaśca sadigīśvarāḥ |
stutā mayā vane tasminpāntu tvāṃ putra nityaśaḥ || 12 ||
śailāssarve samudrāśca rājā varuṇa eva ca |
dyaurantarikṣaṃ pṛthivī nadyassarvāstathaiva ca || 13 ||
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi grahāśca sahadevatāḥ |
ahorātre tathā sandhye pāntu tvāṃ vanamāśritam || 14 ||
ṛtavaścaiva ṣaṭpuṇyā māsāssaṃvatsarāstathā |
kalāśca kāṣṭhāśca tathā tava śarma diśantu te || 15 ||
mahāvane vicarato muniveṣasya dhīmataḥ |
tavādityāśca daityāśca bhavantu sukhadāssadā || 16 ||
rākṣasānāṃ piśācānāṃ raudrāṇāṃ krūrakarmaṇām |
kravyādānāṃ ca sarveṣāṃ mā bhūtputraka te bhayam || 17 ||
plavagā vṛścikā daṃśāmaśakāścaiva kānane |
sarīsṛpāśca kīṭāśca mā bhūvangahane tava || 18 ||
mahādvipāśca siṃhāśca vyāghrā ṛkṣāśca daṃṣṭriṇaḥ |
mahiṣā śśṛṅgiṇo raudrā na te druhyantu putraka || 19 ||
nṛmāṃsabhojanā raudrā ye cānye satvajātayaḥ |
mā ca tvāṃ hiṃsiṣuḥ putra mayā sampūjitāstviha || 20 ||
āgamāste śivāssantu sidhyantu ca parākramāḥ |
sarvasampattaye rāma svastimāngaccha putraka || 21 ||
svasti te 'stvantarikṣebhyaḥ pārthivebhyaḥ punaḥ punaḥ |
sarvebhyaścaiva devebhyo ye ca vai paripanthinaḥ || 22 ||
gurussomaśca sūryaśca dhanado'tha yamastathā |
pāntu tvāmarcitā rāma daṇḍakāraṇyavāsinam || 23 ||
agnirvāyustathā dhūmo mantrāścarṣimukhāccyutāḥ |
upasparśanakāle tu pāntu tvāṃ raghunandana || 24 ||
sarvalokaprabhurbrahmā bhūtabhartā tatharṣayaḥ |
ye ca śeṣāssurāste tvāṃ rakṣantu vanavāsinam || 25 ||
iti mālyaissuragaṇāngandhaiścāpi yaśasvinī |
stutibhiścānurūpābhirānarcā'yatalocanā || 26 ||
jvalanaṃ samupādāya brāhmaṇena mahātmanā |
hāvayāmāsa vidhinā rāmamaṅgalakāraṇāt || 27 ||
ghṛtaṃ śvetāni mālyāni samidhaśśvetasarṣapān |
upasampādayāmāsa kauśalyā paramāṅganā || 28 ||
upādhyāya ssavidhinā hutvā śāntimanāmayam |
hutahavyāvaśeṣeṇa bāhyaṃ balimakalpayat || 29 ||
madhu dadhyakṣataghṛtaiḥ svastivācyadvijāṃstataḥ |
vācayāmāsa rāmasya vanesvastyayanakriyāḥ || 30 ||
tatastasmai dvijendrāya rāmamātā yaśasvinī |
dakṣiṇāṃ pradadau kāmyāṃ rāghavaṃ cedamabravīt || 31 ||
yanmaṅgalaṃ sahasrākṣe sarvadevanamaskṛte |
vṛtranāśe samabhavattatte bhavatu maṅgalam || 32 ||
yanmaṅgalaṃ suparṇasya vinatā'kalpayatpurā |
amṛtaṃ prārthayānasya tatte bhavatu maṅgalam || 33 ||
amṛtotpādane daityān ghnato vajradharasya yat |
aditirmaṅgalaṃ prādāttatte bhavatu maṅgalam || 34 ||
trīnvikramānprakramato viṣṇoramitatejasaḥ |
yadāsīnmaṅgalaṃ rāma tatte bhavatu maṅgalam || 35 ||
ṛtavassāgarā dvīpā vedā lokā diśaśca te |
maṅgalāni mahābāho diśantu śubhamaṅgalāḥ || 36 ||
iti putrasya śeṣāṃśca kṛtvā śirasi bhāminī |
gandhaiścāpi samālabhya rāmamāyatalocanā || 37 ||
oṣadhīṃ cāpi siddhārthāṃ viśalyakaraṇīṃ śubhām |
cakāra rakṣāṃ kauśalyā mantrairabhijajāpa ca || 38 ||
uvācātiprahṛṣṭeva sā duḥkhavaśavartinī |
vāṅgmātreṇa na bhāvena vācā'saṃsajjamānayā || 39 ||
ānamya mūrdhni cāghrāya pariṣvajya yaśasvinī |
avadatputra siddhārtho gaccha rāma yathāsukham || 40 ||
arogaṃ sarvasiddhārthamayodhyāṃ punarāgatam |
paśyāmi tvāṃ sukhaṃ vatsa susthitaṃ rājavartmani || 41 ||
praṇaṣṭaduḥkhasaṅkalpā harṣavidyotitānanā |
drakṣyāmi tvāṃ vanātprāptaṃ pūrṇacandramivoditam || 42 ||
bhadrāsanagataṃ rāma vanavāsādihāgatam |
drakṣyāmi ca punastvāṃ tu tīrṇavantaṃ piturvacaḥ || 43 ||
maṅgalairupasapanno vanavāsādihāgataḥ |
vadhvā mama ca nityaṃ tvaṃ kāmānsaṃvardha yāhi bhoḥ || 44 ||
mayā'rcitā devagaṇāśśivādayo maharṣayo bhūtamahāsuroragāḥ |
abhiprayātasya vanaṃ cirāya te hitāni kāṅkṣantu diśaśca rāghava || 45 ||
itīva sā'śrupratipūrṇalocanā samāpya ca svastyayanaṃ yathāvidhi |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ punaḥ punaścāpi nipīḍya sasvaje || 46 ||
tathā tu devyā sa kṛtapradakṣiṇo nipīḍya mātuścaraṇau punaḥ punaḥ |
jagāma sītānilayaṃ mahāyaśā ssa rāghavaḥ prajvalita ssvayā śriyā || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe pañcaviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ पञ्चविंशस्सर्गः ।
साऽवनीय तमायासमुपस्पृश्य जलं शुचिः ।
चकार माता रामस्य मङ्गलानि मनस्विनी ॥ 1 ॥
न शक्यसे वारयितुं गच्छेदानीं रघूत्तम ।
शीघ्रं च विनिवर्तस्व वर्तस्व च सतां क्रमे ॥ 2 ॥
यं पालयसि धर्मं त्वं धृत्या च नियमेन च ।
स वै राघवशार्दूल धर्मस्त्वामभिरक्षतु ॥ 3 ॥
येभ्यः प्रणमसे पुत्र चैत्येष्वायतनेषु च ।
ते च त्वामभिरक्षन्तु वने सह महर्षिभिः ॥ 4 ॥
यानि दत्तानि तेऽस्त्राणि विश्वामित्रेण धीमता ।
तानि त्वामभिरक्षन्तु गुणैस्समुदितं सदा ॥ 5 ॥
पितृशुश्रूषया पुत्र मातृशुश्रूषया तथा ।
सत्येन च महाबाहो चिरं जीवाभिरक्षितः ॥ 6 ॥
समित्कुश पवित्राणि वेद्यश्चायतनानि च ।
स्थण्डिलानि विचित्राणि शैला वृक्षाः क्षुपा ह्रदाः ॥ 7 ॥
पतङ्गाः पन्नगास्सिंहास्त्वां रक्षन्तु नरोत्तम ।
स्वस्तिसाध्याश्च विश्वे च मरुतश्च महर्षयः ।
स्वस्ति धाता विधाता च स्वस्ति पूषा भगोऽर्यमा ॥ 8 ॥
लोकपालाश्च ते सर्वे वासवप्रमुखास्तथा ।
ऋतवश्चैव पक्षाश्च मासा स्संवत्सराः क्षपाः ॥ 9 ॥
दिनानि च मुहूर्ताश्च स्वस्ति कुर्वन्तु ते सदा ।
स्मृतिर्धृतिश्च धर्मश्च पातु त्वां पुत्र सर्वतः ॥ 10 ॥
स्कन्दश्च भगवान्देव स्सोमश्च स बृहस्पतिः ।
सप्तर्षयो नारदश्च ते त्वां रक्षन्तु सर्वतः ॥ 11 ॥
याश्चापि सर्वतस्सिध्दा दिशश्च सदिगीश्वराः ।
स्तुता मया वने तस्मिन्पान्तु त्वां पुत्र नित्यशः ॥ 12 ॥
शैलास्सर्वे समुद्राश्च राजा वरुण एव च ।
द्यौरन्तरिक्षं पृथिवी नद्यस्सर्वास्तथैव च ॥ 13 ॥
नक्षत्राणि च सर्वाणि ग्रहाश्च सहदेवताः ।
अहोरात्रे तथा सन्ध्ये पान्तु त्वां वनमाश्रितम् ॥ 14 ॥
ऋतवश्चैव षट्पुण्या मासास्संवत्सरास्तथा ।
कलाश्च काष्ठाश्च तथा तव शर्म दिशन्तु ते ॥ 15 ॥
महावने विचरतो मुनिवेषस्य धीमतः ।
तवादित्याश्च दैत्याश्च भवन्तु सुखदास्सदा ॥ 16 ॥
राक्षसानां पिशाचानां रौद्राणां क्रूरकर्मणाम् ।
क्रव्यादानां च सर्वेषां मा भूत्पुत्रक ते भयम् ॥ 17 ॥
प्लवगा वृश्चिका दंशामशकाश्चैव कानने ।
सरीसृपाश्च कीटाश्च मा भूवन्गहने तव ॥ 18 ॥
महाद्विपाश्च सिंहाश्च व्याघ्रा ऋक्षाश्च दंष्ट्रिणः ।
महिषा श्शृङ्गिणो रौद्रा न ते द्रुह्यन्तु पुत्रक ॥ 19 ॥
नृमांसभोजना रौद्रा ये चान्ये सत्वजातयः ।
मा च त्वां हिंसिषुः पुत्र मया सम्पूजितास्त्विह ॥ 20 ॥
आगमास्ते शिवास्सन्तु सिध्यन्तु च पराक्रमाः ।
सर्वसम्पत्तये राम स्वस्तिमान्गच्छ पुत्रक ॥ 21 ॥
स्वस्ति ते ऽस्त्वन्तरिक्षेभ्यः पार्थिवेभ्यः पुनः पुनः ।
सर्वेभ्यश्चैव देवेभ्यो ये च वै परिपन्थिनः ॥ 22 ॥
गुरुस्सोमश्च सूर्यश्च धनदोऽथ यमस्तथा ।
पान्तु त्वामर्चिता राम दण्डकारण्यवासिनम् ॥ 23 ॥
अग्निर्वायुस्तथा धूमो मन्त्राश्चर्षिमुखाच्च्युताः ।
उपस्पर्शनकाले तु पान्तु त्वां रघुनन्दन ॥ 24 ॥
सर्वलोकप्रभुर्ब्रह्मा भूतभर्ता तथर्षयः ।
ये च शेषास्सुरास्ते त्वां रक्षन्तु वनवासिनम् ॥ 25 ॥
इति माल्यैस्सुरगणान्गन्धैश्चापि यशस्विनी ।
स्तुतिभिश्चानुरूपाभिरानर्चाऽयतलोचना ॥ 26 ॥
ज्वलनं समुपादाय ब्राह्मणेन महात्मना ।
हावयामास विधिना राममङ्गलकारणात् ॥ 27 ॥
घृतं श्वेतानि माल्यानि समिधश्श्वेतसर्षपान् ।
उपसम्पादयामास कौशल्या परमाङ्गना ॥ 28 ॥
उपाध्याय स्सविधिना हुत्वा शान्तिमनामयम् ।
हुतहव्यावशेषेण बाह्यं बलिमकल्पयत् ॥ 29 ॥
मधु दध्यक्षतघृतैः स्वस्तिवाच्यद्विजांस्ततः ।
वाचयामास रामस्य वनेस्वस्त्ययनक्रियाः ॥ 30 ॥
ततस्तस्मै द्विजेन्द्राय राममाता यशस्विनी ।
दक्षिणां प्रददौ काम्यां राघवं चेदमब्रवीत् ॥ 31 ॥
यन्मङ्गलं सहस्राक्षे सर्वदेवनमस्कृते ।
वृत्रनाशे समभवत्तत्ते भवतु मङ्गलम् ॥ 32 ॥
यन्मङ्गलं सुपर्णस्य विनताऽकल्पयत्पुरा ।
अमृतं प्रार्थयानस्य तत्ते भवतु मङ्गलम् ॥ 33 ॥
अमृतोत्पादने दैत्यान् घ्नतो वज्रधरस्य यत् ।
अदितिर्मङ्गलं प्रादात्तत्ते भवतु मङ्गलम् ॥ 34 ॥
त्रीन्विक्रमान्प्रक्रमतो विष्णोरमिततेजसः ।
यदासीन्मङ्गलं राम तत्ते भवतु मङ्गलम् ॥ 35 ॥
ऋतवस्सागरा द्वीपा वेदा लोका दिशश्च ते ।
मङ्गलानि महाबाहो दिशन्तु शुभमङ्गलाः ॥ 36 ॥
इति पुत्रस्य शेषांश्च कृत्वा शिरसि भामिनी ।
गन्धैश्चापि समालभ्य राममायतलोचना ॥ 37 ॥
ओषधीं चापि सिद्धार्थां विशल्यकरणीं शुभाम् ।
चकार रक्षां कौशल्या मन्त्रैरभिजजाप च ॥ 38 ॥
उवाचातिप्रहृष्टेव सा दुःखवशवर्तिनी ।
वाङ्ग्मात्रेण न भावेन वाचाऽसंसज्जमानया ॥ 39 ॥
आनम्य मूर्ध्नि चाघ्राय परिष्वज्य यशस्विनी ।
अवदत्पुत्र सिद्धार्थो गच्छ राम यथासुखम् ॥ 40 ॥
अरोगं सर्वसिद्धार्थमयोध्यां पुनरागतम् ।
पश्यामि त्वां सुखं वत्स सुस्थितं राजवर्त्मनि ॥ 41 ॥
प्रणष्टदुःखसङ्कल्पा हर्षविद्योतितानना ।
द्रक्ष्यामि त्वां वनात्प्राप्तं पूर्णचन्द्रमिवोदितम् ॥ 42 ॥
भद्रासनगतं राम वनवासादिहागतम् ।
द्रक्ष्यामि च पुनस्त्वां तु तीर्णवन्तं पितुर्वचः ॥ 43 ॥
मङ्गलैरुपसपन्नो वनवासादिहागतः ।
वध्वा मम च नित्यं त्वं कामान्संवर्ध याहि भोः ॥ 44 ॥
मयाऽर्चिता देवगणाश्शिवादयो महर्षयो भूतमहासुरोरगाः ।
अभिप्रयातस्य वनं चिराय ते हितानि काङ्क्षन्तु दिशश्च राघव ॥ 45 ॥
इतीव साऽश्रुप्रतिपूर्णलोचना समाप्य च स्वस्त्ययनं यथाविधि ।
प्रदक्षिणं चैव चकार राघवं पुनः पुनश्चापि निपीड्य सस्वजे ॥ 46 ॥
तथा तु देव्या स कृतप्रदक्षिणो निपीड्य मातुश्चरणौ पुनः पुनः ।
जगाम सीतानिलयं महायशा स्स राघवः प्रज्वलित स्स्वया श्रिया ॥ 47 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे पञ्चविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha pañcaviṃśassargaḥ |
sā'vanīya tamāyāsamupaspṛśya jalaṃ śuciḥ |
cakāra mātā rāmasya maṅgalāni manasvinī || 1 ||
na śakyase vārayituṃ gacchedānīṃ raghūttama |
śīghraṃ ca vinivartasva vartasva ca satāṃ krame || 2 ||
yaṃ pālayasi dharmaṃ tvaṃ dhṛtyā ca niyamena ca |
sa vai rāghavaśārdūla dharmastvāmabhirakṣatu || 3 ||
yebhyaḥ praṇamase putra caityeṣvāyataneṣu ca |
te ca tvāmabhirakṣantu vane saha maharṣibhiḥ || 4 ||
yāni dattāni te'strāṇi viśvāmitreṇa dhīmatā |
tāni tvāmabhirakṣantu guṇaissamuditaṃ sadā || 5 ||
pitṛśuśrūṣayā putra mātṛśuśrūṣayā tathā |
satyena ca mahābāho ciraṃ jīvābhirakṣitaḥ || 6 ||
samitkuśa pavitrāṇi vedyaścāyatanāni ca |
sthaṇḍilāni vicitrāṇi śailā vṛkṣāḥ kṣupā hradāḥ || 7 ||
pataṅgāḥ pannagāssiṃhāstvāṃ rakṣantu narottama |
svastisādhyāśca viśve ca marutaśca maharṣayaḥ |
svasti dhātā vidhātā ca svasti pūṣā bhago'ryamā || 8 ||
lokapālāśca te sarve vāsavapramukhāstathā |
ṛtavaścaiva pakṣāśca māsā ssaṃvatsarāḥ kṣapāḥ || 9 ||
dināni ca muhūrtāśca svasti kurvantu te sadā |
smṛtirdhṛtiśca dharmaśca pātu tvāṃ putra sarvataḥ || 10 ||
skandaśca bhagavāndeva ssomaśca sa bṛhaspatiḥ |
saptarṣayo nāradaśca te tvāṃ rakṣantu sarvataḥ || 11 ||
yāścāpi sarvatassidhdā diśaśca sadigīśvarāḥ |
stutā mayā vane tasminpāntu tvāṃ putra nityaśaḥ || 12 ||
śailāssarve samudrāśca rājā varuṇa eva ca |
dyaurantarikṣaṃ pṛthivī nadyassarvāstathaiva ca || 13 ||
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi grahāśca sahadevatāḥ |
ahorātre tathā sandhye pāntu tvāṃ vanamāśritam || 14 ||
ṛtavaścaiva ṣaṭpuṇyā māsāssaṃvatsarāstathā |
kalāśca kāṣṭhāśca tathā tava śarma diśantu te || 15 ||
mahāvane vicarato muniveṣasya dhīmataḥ |
tavādityāśca daityāśca bhavantu sukhadāssadā || 16 ||
rākṣasānāṃ piśācānāṃ raudrāṇāṃ krūrakarmaṇām |
kravyādānāṃ ca sarveṣāṃ mā bhūtputraka te bhayam || 17 ||
plavagā vṛścikā daṃśāmaśakāścaiva kānane |
sarīsṛpāśca kīṭāśca mā bhūvangahane tava || 18 ||
mahādvipāśca siṃhāśca vyāghrā ṛkṣāśca daṃṣṭriṇaḥ |
mahiṣā śśṛṅgiṇo raudrā na te druhyantu putraka || 19 ||
nṛmāṃsabhojanā raudrā ye cānye satvajātayaḥ |
mā ca tvāṃ hiṃsiṣuḥ putra mayā sampūjitāstviha || 20 ||
āgamāste śivāssantu sidhyantu ca parākramāḥ |
sarvasampattaye rāma svastimāngaccha putraka || 21 ||
svasti te 'stvantarikṣebhyaḥ pārthivebhyaḥ punaḥ punaḥ |
sarvebhyaścaiva devebhyo ye ca vai paripanthinaḥ || 22 ||
gurussomaśca sūryaśca dhanado'tha yamastathā |
pāntu tvāmarcitā rāma daṇḍakāraṇyavāsinam || 23 ||
agnirvāyustathā dhūmo mantrāścarṣimukhāccyutāḥ |
upasparśanakāle tu pāntu tvāṃ raghunandana || 24 ||
sarvalokaprabhurbrahmā bhūtabhartā tatharṣayaḥ |
ye ca śeṣāssurāste tvāṃ rakṣantu vanavāsinam || 25 ||
iti mālyaissuragaṇāngandhaiścāpi yaśasvinī |
stutibhiścānurūpābhirānarcā'yatalocanā || 26 ||
jvalanaṃ samupādāya brāhmaṇena mahātmanā |
hāvayāmāsa vidhinā rāmamaṅgalakāraṇāt || 27 ||
ghṛtaṃ śvetāni mālyāni samidhaśśvetasarṣapān |
upasampādayāmāsa kauśalyā paramāṅganā || 28 ||
upādhyāya ssavidhinā hutvā śāntimanāmayam |
hutahavyāvaśeṣeṇa bāhyaṃ balimakalpayat || 29 ||
madhu dadhyakṣataghṛtaiḥ svastivācyadvijāṃstataḥ |
vācayāmāsa rāmasya vanesvastyayanakriyāḥ || 30 ||
tatastasmai dvijendrāya rāmamātā yaśasvinī |
dakṣiṇāṃ pradadau kāmyāṃ rāghavaṃ cedamabravīt || 31 ||
yanmaṅgalaṃ sahasrākṣe sarvadevanamaskṛte |
vṛtranāśe samabhavattatte bhavatu maṅgalam || 32 ||
yanmaṅgalaṃ suparṇasya vinatā'kalpayatpurā |
amṛtaṃ prārthayānasya tatte bhavatu maṅgalam || 33 ||
amṛtotpādane daityān ghnato vajradharasya yat |
aditirmaṅgalaṃ prādāttatte bhavatu maṅgalam || 34 ||
trīnvikramānprakramato viṣṇoramitatejasaḥ |
yadāsīnmaṅgalaṃ rāma tatte bhavatu maṅgalam || 35 ||
ṛtavassāgarā dvīpā vedā lokā diśaśca te |
maṅgalāni mahābāho diśantu śubhamaṅgalāḥ || 36 ||
iti putrasya śeṣāṃśca kṛtvā śirasi bhāminī |
gandhaiścāpi samālabhya rāmamāyatalocanā || 37 ||
oṣadhīṃ cāpi siddhārthāṃ viśalyakaraṇīṃ śubhām |
cakāra rakṣāṃ kauśalyā mantrairabhijajāpa ca || 38 ||
uvācātiprahṛṣṭeva sā duḥkhavaśavartinī |
vāṅgmātreṇa na bhāvena vācā'saṃsajjamānayā || 39 ||
ānamya mūrdhni cāghrāya pariṣvajya yaśasvinī |
avadatputra siddhārtho gaccha rāma yathāsukham || 40 ||
arogaṃ sarvasiddhārthamayodhyāṃ punarāgatam |
paśyāmi tvāṃ sukhaṃ vatsa susthitaṃ rājavartmani || 41 ||
praṇaṣṭaduḥkhasaṅkalpā harṣavidyotitānanā |
drakṣyāmi tvāṃ vanātprāptaṃ pūrṇacandramivoditam || 42 ||
bhadrāsanagataṃ rāma vanavāsādihāgatam |
drakṣyāmi ca punastvāṃ tu tīrṇavantaṃ piturvacaḥ || 43 ||
maṅgalairupasapanno vanavāsādihāgataḥ |
vadhvā mama ca nityaṃ tvaṃ kāmānsaṃvardha yāhi bhoḥ || 44 ||
mayā'rcitā devagaṇāśśivādayo maharṣayo bhūtamahāsuroragāḥ |
abhiprayātasya vanaṃ cirāya te hitāni kāṅkṣantu diśaśca rāghava || 45 ||
itīva sā'śrupratipūrṇalocanā samāpya ca svastyayanaṃ yathāvidhi |
pradakṣiṇaṃ caiva cakāra rāghavaṃ punaḥ punaścāpi nipīḍya sasvaje || 46 ||
tathā tu devyā sa kṛtapradakṣiṇo nipīḍya mātuścaraṇau punaḥ punaḥ |
jagāma sītānilayaṃ mahāyaśā ssa rāghavaḥ prajvalita ssvayā śriyā || 47 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe pañcaviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.