📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
4.16 కిష్కిన్ధాకాణ్డ - షోడశ సర్గః
4.16 Kishkindhakanda - Shodasha Sargah
Valmiki Telugu
శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే కిష్కిన్ధాకాణ్డమ్ ।
అథ షోడశస్సర్గః ।
తామేవం బ్రువతీం తారాం తారాధిపనిభాననామ్ ।
వాలీ నిర్భర్త్సయామాస వచనం చేదమబ్రవీత్ ॥ 1 ॥
గర్జతోఽస్య చ సుసమ్భ్రశ్చ భ్రాతుః శత్రోర్విశేషతః ।
మర్షయిష్యామ్యహం కేన కారణేన వరాననే ॥ 2 ॥
అధర్షితానాం శూరాణాం సమరేష్వనివర్తినామ్ ।
ధర్షణామర్షణం భీరు మరణాదతిరిచ్యతే ॥ 3 ॥
సోఢుం న చ సమర్థోఽహం యుద్ధకామస్య సంయుగే ।
సుగ్రీవస్య చ సమ్రమ్భం హీనగ్రీవస్య గర్జతః ॥ 4 ॥
న చ కార్యో విషాదస్తే రాఘవం ప్రతి మత్కృతే ।
ధర్మజ్ఞశ్చ కృతజ్ఞశ్చ కథం పాపం కరిష్యతి ॥ 5 ॥
నివర్తస్వ సహ స్త్రీభిః కథం భూయోఽనుగచ్ఛసి ।
సౌహృదం దర్శితం తారే మయి భక్తిః కృతా త్వయా ॥ 6 ॥
ప్రతియోత్స్యామ్యహం గత్వా సుగ్రీవం జహి సమ్భ్రమమ్ ।
దర్పమాత్రం వినేష్యామి న చ ప్రాణైర్విమోక్ష్యతే ॥ 7 ॥
అహం హ్యాజౌస్థితస్యాస్య కరిష్యామి యథేప్సితమ్ ।
వృక్షైర్ముష్టిప్రహారైశ్చ పీడితః ప్రతియాస్యతి ॥ 8 ॥
న మే గర్వితమాయస్తం సహిష్యతి దురాత్మవాన్ ।
కృతం తారే సహాంయత్వం సౌహృదం దర్శితం మయి ॥ 9 ॥
శాపితాఽపి మమ ప్రాణైర్నివర్తస్వ జయేన చ ।
అహం జిత్వా నివర్తిష్యే తమహం భ్రాతరం రణే ॥ 10 ॥
తం తు తారా పరిష్వజ్య వాలినం ప్రియవాదినీ ।
చకార రుదతీ మన్దం దక్షిణా సా ప్రదక్షిణమ్ ॥ 11 ॥
తతః స్వస్త్యయనం కృత్వా మన్త్రవిద్విజయైషిణీ ।
అన్తఃపురం సహ స్త్రీభిః ప్రవిష్టా శోకమోహితా ॥ 12 ॥
ప్రవిష్టాయాం తు తారాయాం సహ స్త్రీభిస్స్వమాలయమ్ ।
నగరాన్నిర్యయౌ క్రుద్ధో మహాసర్ప ఇవ శ్వసన్ ॥ 13 ॥
స నిశ్శ్వస్య మహాతేజా వాలీ పరమరోషణః ।
సర్వతశ్చారయన్ దృష్టిం శత్రుదర్శనకాఙ్క్షయా ॥ 14 ॥
స దదర్శ తతశ్శ్రీమాన్ సుగ్రీవం హేమపిఙ్గలమ్ ।
సుసంవీతమవష్టబ్ధం దీప్యమానమివానలమ్ ॥ 15 ॥
స తం దృష్ట్వా మహావీర్యం సుగ్రీవం పర్యవస్థితమ్ ।
గాఢం పరిదధే వాసో వాలీ పరమరోషణః ॥ 16 ॥
స వాలీ గాఢసంవీతో ముష్టిముద్యమ్య వీర్యవాన్ ।
సుగ్రీవమేవాభిముఖో యయౌ యోద్ధుం కృతక్షణః ॥ 17 ॥
శ్లిష్టం ముష్టిం సముద్యమ్య సంరబ్ధతరమాగతః ।
సుగ్రీవోఽపి సముద్దిశ్య వాలినం హేమమాలినమ్ ॥ 18 ॥
తం వాలీ క్రోధతామ్రాక్షస్సుగ్రీవం రణపణ్డితమ్ ।
ఆపతన్తం మహావేగమిదం వచనమబ్రవీత్ ॥ 19 ॥
ఏష ముష్టిర్మయాబద్ధో గాఢస్సన్నిహితాఙ్గులిః ।
మయా వేగవిముక్తస్తే ప్రాణానాదాయ యాస్యతి ॥ 20 ॥
ఏవముక్తస్తు సుగ్రీవః క్రుద్ధో వాలినమబ్రవీత్ ।
తవైవ చా హరన్ప్రాణాన్ముష్టిః పతతు మూర్ధని ॥ 21 ॥
తాడితస్తేన సఙ్కృద్ధస్సమభిక్రమ్య వేగితః ।
అభవచ్ఛోణితోద్గారీ సోత్పీడ ఇవ పర్వతః ॥ 22 ॥
సుగ్రీవేణ తు నిస్సఙ్గం సాలముత్పాట్య తేజసా ।
గాత్రేష్వభిహతో వాలీ వజ్రేణేవ మహాగిరిః ॥ 23 ॥
స తు వాలీ ప్రచలితస్సాలతాడనవిహ్వలః ।
గురుభారసమాక్రాన్తో నౌ సార్థ ఇవ సాగరే ॥ 24 ॥
తౌ భీమబలవిక్రాన్తౌ సుపర్ణసమవేగినౌ ।
ప్రవృద్ధౌ ఘోరవపుషౌ చన్ద్రసూర్యావివామ్బరే ।
పరస్పరమమిత్రఘ్నౌ చ్ఛిద్రాన్వేషణతత్పరౌ ॥ 25 ॥
తతోఽవర్ధత వాలీ తు బలవీర్యసమన్వితః ।
సూర్యపుత్రో మహావీర్యస్సుగ్రీవః పరిహీయతే ॥ 26 ॥
వాలినా భగ్నదర్పస్తు సుగ్రీవో మన్దవిక్రమః ।
వాలినం ప్రతి సామర్షో దర్శయామాస లాఘవమ్ ॥ 27 ॥
వృక్షైః స్సశాఖై స్సశిఖైర్వజ్రకోటినిభైర్నఖైః ॥ 28 ॥
ముష్టిభిర్జానుభిః పద్భిర్బాహుభిశ్చ పునః పునః ।
తయోర్యుద్ధమభూద్ఘోరం వృత్రవాసవయోరివ ॥ 29 ॥
తౌ శోణితాక్తౌ యుధ్యేతాం వానరౌ వనచారిణౌ ।
మేఘావివ మహాశబ్దై స్తర్జమానౌ పరస్పరమ్ ॥ 30 ॥
హీయమానమథోఽపశ్యత్సుగ్రీవం వానరేశ్వరమ్ ।
వీక్షమాణం దిశశ్చైవ రాఘవస్స ముహుర్ముహుః ॥ 31 ॥
తతో రామో మహాతేజా ఆర్తం దృష్ట్వా హరీశ్వరమ్ ।
శరం చ వీక్షతే వీరో వాలినో వధకారణాత్ ॥ 32 ॥
తతో ధనుషి సన్ధాయ శరమాశీవిషోపమమ్ ।
పురయామాస తచ్చాపం కాలచక్రమివాన్తకః ॥ 33 ॥
తస్య జ్యాతలఘోషేణ త్రస్తాః పత్రరథేశ్వరాః ।
ప్రదుద్రువుర్మృగాశ్చైవ యుగాన్త ఇవ మోహితాః ॥ 34 ॥
ముక్తస్తు వజ్రనిర్ఘోషః ప్రదీప్తాశనిసన్నిభః ।
రాఘవేణ మహాబాణో వాలివక్షసి పాతితః ॥ 35 ॥
తతస్తేన మహాతేజా వీయౌటత్సిక్తః కపీశ్వరః ।
వేగేనాభిహతో వాలీ నిపపాత మహీతలే ॥ 36 ॥
ఇన్ద్రధ్వజ ఇవోద్ధూతః పౌర్ణమాస్యాం మహీతలే ।
ఆశ్వయుక్సమయే మాసి గతశ్రీకో విచేతనః ॥ 37 ॥
నరోత్తమః కాలయుగాన్తకోపమం శరోత్తమం కాఞ్చనరూప్యభుషితమ్ ।
ససర్జ దీప్తం తమమిత్రమర్దనం సధూమమగ్నిం ముఖతో యథా హరః ॥ 38 ॥
అథోక్షితశ్శోణితతోయవిస్రవై స్సుపుష్పితాశోక ఇవానిలోద్ధతః ।
విచేతనో వాసవసూనురాహవే విభ్రంశితేన్ద్రధ్వజవత్క్షితిం గతః ॥ 39 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే కిష్కిన్ధాకాణ్డే షోడశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha ṣoḍaśassargaḥ |
tāmevaṃ bruvatīṃ tārāṃ tārādhipanibhānanām |
vālī nirbhartsayāmāsa vacanaṃ cedamabravīt || 1 ||
garjato'sya ca susambhraśca bhrātuḥ śatrorviśeṣataḥ |
marṣayiṣyāmyahaṃ kena kāraṇena varānane || 2 ||
adharṣitānāṃ śūrāṇāṃ samareṣvanivartinām |
dharṣaṇāmarṣaṇaṃ bhīru maraṇādatiricyate || 3 ||
soḍhuṃ na ca samartho'haṃ yuddhakāmasya saṃyuge |
sugrīvasya ca samrambhaṃ hīnagrīvasya garjataḥ || 4 ||
na ca kāryo viṣādaste rāghavaṃ prati matkṛte |
dharmajñaśca kṛtajñaśca kathaṃ pāpaṃ kariṣyati || 5 ||
nivartasva saha strībhiḥ kathaṃ bhūyo'nugacchasi |
sauhṛdaṃ darśitaṃ tāre mayi bhaktiḥ kṛtā tvayā || 6 ||
pratiyotsyāmyahaṃ gatvā sugrīvaṃ jahi sambhramam |
darpamātraṃ vineṣyāmi na ca prāṇairvimokṣyate || 7 ||
ahaṃ hyājausthitasyāsya kariṣyāmi yathepsitam |
vṛkṣairmuṣṭiprahāraiśca pīḍitaḥ pratiyāsyati || 8 ||
na me garvitamāyastaṃ sahiṣyati durātmavān |
kṛtaṃ tāre sahāṃyatvaṃ sauhṛdaṃ darśitaṃ mayi || 9 ||
śāpitā'pi mama prāṇairnivartasva jayena ca |
ahaṃ jitvā nivartiṣye tamahaṃ bhrātaraṃ raṇe || 10 ||
taṃ tu tārā pariṣvajya vālinaṃ priyavādinī |
cakāra rudatī mandaṃ dakṣiṇā sā pradakṣiṇam || 11 ||
tataḥ svastyayanaṃ kṛtvā mantravidvijayaiṣiṇī |
antaḥpuraṃ saha strībhiḥ praviṣṭā śokamohitā || 12 ||
praviṣṭāyāṃ tu tārāyāṃ saha strībhissvamālayam |
nagarānniryayau kruddho mahāsarpa iva śvasan || 13 ||
sa niśśvasya mahātejā vālī paramaroṣaṇaḥ |
sarvataścārayan dṛṣṭiṃ śatrudarśanakāṅkṣayā || 14 ||
sa dadarśa tataśśrīmān sugrīvaṃ hemapiṅgalam |
susaṃvītamavaṣṭabdhaṃ dīpyamānamivānalam || 15 ||
sa taṃ dṛṣṭvā mahāvīryaṃ sugrīvaṃ paryavasthitam |
gāḍhaṃ paridadhe vāso vālī paramaroṣaṇaḥ || 16 ||
sa vālī gāḍhasaṃvīto muṣṭimudyamya vīryavān |
sugrīvamevābhimukho yayau yoddhuṃ kṛtakṣaṇaḥ || 17 ||
śliṣṭaṃ muṣṭiṃ samudyamya saṃrabdhataramāgataḥ |
sugrīvo'pi samuddiśya vālinaṃ hemamālinam || 18 ||
taṃ vālī krodhatāmrākṣassugrīvaṃ raṇapaṇḍitam |
āpatantaṃ mahāvegamidaṃ vacanamabravīt || 19 ||
eṣa muṣṭirmayābaddho gāḍhassannihitāṅguliḥ |
mayā vegavimuktaste prāṇānādāya yāsyati || 20 ||
evamuktastu sugrīvaḥ kruddho vālinamabravīt |
tavaiva cā haranprāṇānmuṣṭiḥ patatu mūrdhani || 21 ||
tāḍitastena saṅkṛddhassamabhikramya vegitaḥ |
abhavacchoṇitodgārī sotpīḍa iva parvataḥ || 22 ||
sugrīveṇa tu nissaṅgaṃ sālamutpāṭya tejasā |
gātreṣvabhihato vālī vajreṇeva mahāgiriḥ || 23 ||
sa tu vālī pracalitassālatāḍanavihvalaḥ |
gurubhārasamākrānto nau sārtha iva sāgare || 24 ||
tau bhīmabalavikrāntau suparṇasamaveginau |
pravṛddhau ghoravapuṣau candrasūryāvivāmbare |
parasparamamitraghnau cchidrānveṣaṇatatparau || 25 ||
tato'vardhata vālī tu balavīryasamanvitaḥ |
sūryaputro mahāvīryassugrīvaḥ parihīyate || 26 ||
vālinā bhagnadarpastu sugrīvo mandavikramaḥ |
vālinaṃ prati sāmarṣo darśayāmāsa lāghavam || 27 ||
vṛkṣaiḥ ssaśākhai ssaśikhairvajrakoṭinibhairnakhaiḥ || 28 ||
muṣṭibhirjānubhiḥ padbhirbāhubhiśca punaḥ punaḥ |
tayoryuddhamabhūdghoraṃ vṛtravāsavayoriva || 29 ||
tau śoṇitāktau yudhyetāṃ vānarau vanacāriṇau |
meghāviva mahāśabdai starjamānau parasparam || 30 ||
hīyamānamatho'paśyatsugrīvaṃ vānareśvaram |
vīkṣamāṇaṃ diśaścaiva rāghavassa muhurmuhuḥ || 31 ||
tato rāmo mahātejā ārtaṃ dṛṣṭvā harīśvaram |
śaraṃ ca vīkṣate vīro vālino vadhakāraṇāt || 32 ||
tato dhanuṣi sandhāya śaramāśīviṣopamam |
purayāmāsa taccāpaṃ kālacakramivāntakaḥ || 33 ||
tasya jyātalaghoṣeṇa trastāḥ patraratheśvarāḥ |
pradudruvurmṛgāścaiva yugānta iva mohitāḥ || 34 ||
muktastu vajranirghoṣaḥ pradīptāśanisannibhaḥ |
rāghaveṇa mahābāṇo vālivakṣasi pātitaḥ || 35 ||
tatastena mahātejā vīyauṭatsiktaḥ kapīśvaraḥ |
vegenābhihato vālī nipapāta mahītale || 36 ||
indradhvaja ivoddhūtaḥ paurṇamāsyāṃ mahītale |
āśvayuksamaye māsi gataśrīko vicetanaḥ || 37 ||
narottamaḥ kālayugāntakopamaṃ śarottamaṃ kāñcanarūpyabhuṣitam |
sasarja dīptaṃ tamamitramardanaṃ sadhūmamagniṃ mukhato yathā haraḥ || 38 ||
athokṣitaśśoṇitatoyavisravai ssupuṣpitāśoka ivāniloddhataḥ |
vicetano vāsavasūnurāhave vibhraṃśitendradhvajavatkṣitiṃ gataḥ || 39 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe ṣoḍaśassargaḥ ||