📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
ఉద్ధవగీతా - నవమోఽధ్యాయః
Uddhavagita - Navamo'dhyayah
Gita Telugu
అథ నవమోఽధ్యాయః ।
బ్రాహ్మణః ఉవాచ ।
పరిగ్రహః హి దుఃఖాయ యత్ యత్ ప్రియతమం నృణామ్ ।
అనన్తం సుఖం ఆప్నోతి తత్ విద్వాన్ యః తు అకిఞ్చనః ॥ 1॥
సామిషం కురరం జఘ్నుః బలినః యే నిరామిషాః ।
తత్ ఆమిషం పరిత్యజ్య సః సుఖం సమవిన్దత ॥ 2॥
న మే మానావమానౌ స్తః న చిన్తా గేహపుత్రిణామ్ ।
ఆత్మక్రీడః ఆత్మరతిః విచరామి ఇహ బాలవత్ ॥ 3॥
ద్వౌ ఏవ చిన్తయా ముక్తౌ పరమ ఆనన్దః ఆప్లుతౌ ।
యః విముగ్ధః జడః బాలః యః గుణేభ్యః పరం గతః ॥ 4॥
క్వచిత్ కుమారీ తు ఆత్మానం వృణానాన్ గృహం ఆగతాన్ ।
స్వయం తాన్ అర్హయామాస క్వాపి యాతేషు బన్ధుషు ॥ 5॥
తేషం అభ్యవహారార్థం శాలీన్ రహసి పార్థివ ।
అవఘ్నన్త్యాః ప్రకోష్ఠస్థాః చక్రుః శఙ్ఖాః స్వనం మహత్ ॥
6॥
సా తత్ జుగుప్సితం మత్వా మహతీ వ్రీడితా తతః ।
బభఞ్జ ఏకైకశః శఙ్ఖాన్ ద్వౌ ద్వౌ పాణ్యోః అశేషయత్ ॥
7॥
ఉభయోః అపి అభూత్ ఘోషః హి అవఘ్నన్త్యాః స్మ శఙ్ఖయోః ।
తత్ర అపి ఏకం నిరభిదత్ ఏకస్మాన్ న అభవత్ ధ్వనిః ॥ 8॥
అన్వశిక్షం ఇమం తస్యాః ఉపదేశం అరిన్దమ ।
లోకాన్ అనుచరన్ ఏతాన్ లోకతత్త్వవివిత్సయా ॥ 9॥
వాసే బహూనాం కలహః భవేత్ వార్తా ద్వయోః అపి ।
ఏకః ఏవ చరేత్ తస్మాత్ కుమార్యాః ఇవ కఙ్కణః ॥ 10॥
మనః ఏకత్ర సంయుజ్యాత్ జితశ్వాసః జిత ఆసనః ।
వైరాగ్యాభ్యాసయోగేన ధ్రియమాణం అతన్ద్రితః ॥ 11॥
యస్మిన్ మనః లబ్ధపదం యత్ ఏతత్
శనైః శనైః ముఞ్చతి కర్మరేణూన్ ।
సత్త్వేన వృద్ధేన రజః తమః చ
విధూయ నిర్వాణం ఉపైతి అనిన్ధనమ్ ॥ 12॥
తత్ ఏవం ఆత్మని అవరుద్ధచిత్తః
న వేద కిఞ్చిత్ బహిః అన్తరం వా ।
యథా ఇషుకారః నృపతిం వ్రజన్తమ్
ఇషౌ గతాత్మా న దదర్శ పార్శ్వే ॥ 13॥
ఏకచార్యనికేతః స్యాత్ అప్రమత్తః గుహాశయః ।
అలక్ష్యమాణః ఆచారైః మునిః ఏకః అల్పభాషణః ॥ 14॥
గృహారమ్భః అతిదుఃఖాయ విఫలః చ అధ్రువాత్మనః ।
సర్పః పరకృతం వేశ్మ ప్రవిశ్య సుఖం ఏధతే ॥ 15॥
ఏకో నారాయణో దేవః పూర్వసృష్టం స్వమాయయా ।
సంహృత్య కాలకలయా కల్పాన్త ఇదమీశ్వరః ॥ 16॥
ఏక ఏవాద్వితీయోఽభూదాత్మాధారోఽఖిలాశ్రయః ।
కాలేనాత్మానుభావేన సామ్యం నీతాసు శక్తిషు ।
సత్త్వాదిష్వాదిపుఏరుషః ప్రధానపురుషేశ్వరః ॥ 17॥
పరావరాణాం పరమ ఆస్తే కైవల్యసఞ్జ్ఞితః ।
కేవలానుభవానన్దసన్దోహో నిరుపాధికః ॥ 18॥
కేవలాత్మానుభావేన స్వమాయాం త్రిగుణాత్మికామ్ ।
సఙ్క్షోభయన్సృజత్యాదౌ తయా సూత్రమరిన్దమ ॥ 19॥
తామాహుస్త్రిగుణవ్యక్తిం సృజన్తీం విశ్వతోముఖమ్ ।
యస్మిన్ప్రోతమిదం విశ్వం యేన సంసరతే పుమాన్ ॥ 20॥
యథా ఊర్ణనాభిః హృదయాత్ ఊర్ణాం సన్తత్య వక్త్రతః ।
తయా విహృత్య భూయస్తాం గ్రసతి ఏవం మహేశ్వరః ॥ 21॥
యత్ర యత్ర మనః దేహీ ధారయేత్ సకలం ధియా ।
స్నేహాత్ ద్వేషాత్ భయాత్ వా అపి యాతి తత్ తత్ సరూపతామ్ ॥ 22॥
కీటః పేశస్కృతం ధ్యాయన్ కుడ్యాం తేన ప్రవేశితః ।
యాతి తత్ స్సత్మతాం రాజన్ పూర్వరూపం అసన్త్యజన్ ॥ 23॥
ఏవం గురుభ్యః ఏతేభ్యః ఏష మే శిక్షితా మతిః ।
స్వాత్మా ఉపశిక్షితాం బుద్ధిం శ్రుణు మే వదతః ప్రభో ॥ 24॥
దేహః గురుః మమ విరక్తివివేకహేతుః
బిభ్రత్ స్మ సత్త్వనిధనం సతత అర్త్యుత్ అర్కమ్ ।
తత్త్వాని అనేన విమృశామి యథా తథా అపి
పారక్యం ఇతి అవసితః విచరామి అసఙ్గః ॥ 25॥
జాయాత్మజార్థపశుభృత్యగృహాప్తవర్గాన్
పుష్ణాతి యత్ ప్రియచికీర్షయా వితన్వన్ ॥
స్వాన్తే సకృచ్ఛ్రం అవరుద్ధధనః సః దేహః
సృష్ట్వా అస్య బీజం అవసీదతి వృక్షధర్మా ॥ 26॥
జిహ్వా ఏకతః అముం అవకర్షతి కర్హి తర్షా
శిశ్నః అన్యతః త్వక్ ఉదరం శ్రవణం కుతశ్చిత్ ।
గ్రాణః అన్యతః చపలదృక్ క్వ చ కర్మశక్తిః
బహ్వ్యః సపత్న్యః ఇవ గేహపతిం లునన్తి ॥ 27॥
సృష్ట్వా పురాణి వివిధాని అజయా ఆత్మశక్త్యా
వృక్షాన్ సరీసృపపశూన్ఖగదంశమత్స్యాన్ ।
తైః తైః అతుష్టహృదయః పురుషం విధాయ
బ్రహ్మావలోకధిషణం ముదమాప దేవః ॥ 28॥
లబ్ధ్వా సుదుర్లభం ఇదం బహుసమ్భవాన్తే
మానుష్యమర్థదమనిత్యమపీహ ధీరః ।
తూర్ణం యతేత న పతేత్ అనుమృత్యుః యావత్
నిఃశ్రేయసాయ విషయః ఖలు సర్వతః స్యాత్ ॥ 29॥
ఏవం సఞ్జాతవైరాగ్యః విజ్ఞానలోక ఆత్మని ।
విచరామి మహీం ఏతాం ముక్తసఙ్గః అనహఙ్కృతిః ॥ 30॥
న హి ఏకస్మాత్ గురోః జ్ఞానం సుస్థిరం స్యాత్ సుపుష్కలమ్ ।
బ్రహ్మ ఏతత్ అద్వితీయం వై గీయతే బహుధా ఋషిభిః ॥ 31॥
శ్రీభగవానువాచ ।
ఇత్యుక్త్వా స యదుం విప్రస్తమామన్త్రయ గభీరధీః ।
వన్దితో।ఆభ్యర్థితో రాజ్ఞా యయౌ ప్రీతో యథాగతమ్ ॥ 32॥
అవధూతవచః శ్రుత్వా పూర్వేషాం నః స పూర్వజః ।
సర్వసఙ్గవినిర్ముక్తః సమచిత్తో బభూవ హ ॥ 33॥
(ఇతి అవధూతగీతమ్ ।)
ఇతి శ్రీమద్భాగవతే మహాపురాణే పారమహంస్యాం
సంహితాయామేకాదశస్కన్ధే భగవదుద్ధవసంవాదే
నవమోఽధ్యాయః ॥
Roman (IAST) Transliteration
atha navamo'dhyāyaḥ |
brāhmaṇaḥ uvāca |
parigrahaḥ hi duḥkhāya yat yat priyatamaṃ nṛṇām |
anantaṃ sukhaṃ āpnoti tat vidvān yaḥ tu akiñcanaḥ || 1||
sāmiṣaṃ kuraraṃ jaghnuḥ balinaḥ ye nirāmiṣāḥ |
tat āmiṣaṃ parityajya saḥ sukhaṃ samavindata || 2||
na me mānāvamānau staḥ na cintā gehaputriṇām |
ātmakrīḍaḥ ātmaratiḥ vicarāmi iha bālavat || 3||
dvau eva cintayā muktau parama ānandaḥ āplutau |
yaḥ vimugdhaḥ jaḍaḥ bālaḥ yaḥ guṇebhyaḥ paraṃ gataḥ || 4||
kvacit kumārī tu ātmānaṃ vṛṇānān gṛhaṃ āgatān |
svayaṃ tān arhayāmāsa kvāpi yāteṣu bandhuṣu || 5||
teṣaṃ abhyavahārārthaṃ śālīn rahasi pārthiva |
avaghnantyāḥ prakoṣṭhasthāḥ cakruḥ śaṅkhāḥ svanaṃ mahat ||
6||
sā tat jugupsitaṃ matvā mahatī vrīḍitā tataḥ |
babhañja ekaikaśaḥ śaṅkhān dvau dvau pāṇyoḥ aśeṣayat ||
7||
ubhayoḥ api abhūt ghoṣaḥ hi avaghnantyāḥ sma śaṅkhayoḥ |
tatra api ekaṃ nirabhidat ekasmān na abhavat dhvaniḥ || 8||
anvaśikṣaṃ imaṃ tasyāḥ upadeśaṃ arindama |
lokān anucaran etān lokatattvavivitsayā || 9||
vāse bahūnāṃ kalahaḥ bhavet vārtā dvayoḥ api |
ekaḥ eva caret tasmāt kumāryāḥ iva kaṅkaṇaḥ || 10||
manaḥ ekatra saṃyujyāt jitaśvāsaḥ jita āsanaḥ |
vairāgyābhyāsayogena dhriyamāṇaṃ atandritaḥ || 11||
yasmin manaḥ labdhapadaṃ yat etat
śanaiḥ śanaiḥ muñcati karmareṇūn |
sattvena vṛddhena rajaḥ tamaḥ ca
vidhūya nirvāṇaṃ upaiti anindhanam || 12||
tat evaṃ ātmani avaruddhacittaḥ
na veda kiñcit bahiḥ antaraṃ vā |
yathā iṣukāraḥ nṛpatiṃ vrajantam
iṣau gatātmā na dadarśa pārśve || 13||
ekacāryaniketaḥ syāt apramattaḥ guhāśayaḥ |
alakṣyamāṇaḥ ācāraiḥ muniḥ ekaḥ alpabhāṣaṇaḥ || 14||
gṛhārambhaḥ atiduḥkhāya viphalaḥ ca adhruvātmanaḥ |
sarpaḥ parakṛtaṃ veśma praviśya sukhaṃ edhate || 15||
eko nārāyaṇo devaḥ pūrvasṛṣṭaṃ svamāyayā |
saṃhṛtya kālakalayā kalpānta idamīśvaraḥ || 16||
eka evādvitīyo'bhūdātmādhāro'khilāśrayaḥ |
kālenātmānubhāvena sāmyaṃ nītāsu śaktiṣu |
sattvādiṣvādipueruṣaḥ pradhānapuruṣeśvaraḥ || 17||
parāvarāṇāṃ parama āste kaivalyasañjñitaḥ |
kevalānubhavānandasandoho nirupādhikaḥ || 18||
kevalātmānubhāvena svamāyāṃ triguṇātmikām |
saṅkṣobhayansṛjatyādau tayā sūtramarindama || 19||
tāmāhustriguṇavyaktiṃ sṛjantīṃ viśvatomukham |
yasminprotamidaṃ viśvaṃ yena saṃsarate pumān || 20||
yathā ūrṇanābhiḥ hṛdayāt ūrṇāṃ santatya vaktrataḥ |
tayā vihṛtya bhūyastāṃ grasati evaṃ maheśvaraḥ || 21||
yatra yatra manaḥ dehī dhārayet sakalaṃ dhiyā |
snehāt dveṣāt bhayāt vā api yāti tat tat sarūpatām || 22||
kīṭaḥ peśaskṛtaṃ dhyāyan kuḍyāṃ tena praveśitaḥ |
yāti tat ssatmatāṃ rājan pūrvarūpaṃ asantyajan || 23||
evaṃ gurubhyaḥ etebhyaḥ eṣa me śikṣitā matiḥ |
svātmā upaśikṣitāṃ buddhiṃ śruṇu me vadataḥ prabho || 24||
dehaḥ guruḥ mama viraktivivekahetuḥ
bibhrat sma sattvanidhanaṃ satata artyut arkam |
tattvāni anena vimṛśāmi yathā tathā api
pārakyaṃ iti avasitaḥ vicarāmi asaṅgaḥ || 25||
jāyātmajārthapaśubhṛtyagṛhāptavargān
puṣṇāti yat priyacikīrṣayā vitanvan ||
svānte sakṛcchraṃ avaruddhadhanaḥ saḥ dehaḥ
sṛṣṭvā asya bījaṃ avasīdati vṛkṣadharmā || 26||
jihvā ekataḥ amuṃ avakarṣati karhi tarṣā
śiśnaḥ anyataḥ tvak udaraṃ śravaṇaṃ kutaścit |
grāṇaḥ anyataḥ capaladṛk kva ca karmaśaktiḥ
bahvyaḥ sapatnyaḥ iva gehapatiṃ lunanti || 27||
sṛṣṭvā purāṇi vividhāni ajayā ātmaśaktyā
vṛkṣān sarīsṛpapaśūnkhagadaṃśamatsyān |
taiḥ taiḥ atuṣṭahṛdayaḥ puruṣaṃ vidhāya
brahmāvalokadhiṣaṇaṃ mudamāpa devaḥ || 28||
labdhvā sudurlabhaṃ idaṃ bahusambhavānte
mānuṣyamarthadamanityamapīha dhīraḥ |
tūrṇaṃ yateta na patet anumṛtyuḥ yāvat
niḥśreyasāya viṣayaḥ khalu sarvataḥ syāt || 29||
evaṃ sañjātavairāgyaḥ vijñānaloka ātmani |
vicarāmi mahīṃ etāṃ muktasaṅgaḥ anahaṅkṛtiḥ || 30||
na hi ekasmāt guroḥ jñānaṃ susthiraṃ syāt supuṣkalam |
brahma etat advitīyaṃ vai gīyate bahudhā ṛṣibhiḥ || 31||
śrībhagavānuvāca |
ityuktvā sa yaduṃ viprastamāmantraya gabhīradhīḥ |
vandito|ābhyarthito rājñā yayau prīto yathāgatam || 32||
avadhūtavacaḥ śrutvā pūrveṣāṃ naḥ sa pūrvajaḥ |
sarvasaṅgavinirmuktaḥ samacitto babhūva ha || 33||
(iti avadhūtagītam |)
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
navamo'dhyāyaḥ ||