📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତା ମୂଲମ୍ - ଷଷ୍ଠୋଽଧ୍ଯାଯଃ
Shrimadbhagavadgita Mulam - Shashtho'dhyayah
Gita Vyasa Oriya
ଓଁ ଶ୍ରୀ ପରମାତ୍ମନେ ନମଃ
ଅଥ ଷଷ୍ଠୋଽଧ୍ଯାଯଃ ।
ଆତ୍ମସଂଯମଯୋଗଃ
ଶ୍ରୀଭଗଵାନୁଵାଚ
ଅନାଶ୍ରିତଃ କର୍ମଫଲଂ କାର୍ଯଂ କର୍ମ କରୋତି ଯଃ ।
ସ ସନ୍ନ୍ଯାସୀ ଚ ଯୋଗୀ ଚ ନ ନିରଗ୍ନିର୍ନ ଚାକ୍ରିଯଃ ॥ 1 ॥
ଯଂ ସନ୍ନ୍ଯାସମିତି ପ୍ରାହୁର୍ଯୋଗଂ ତଂ ଵିଦ୍ଧି ପାଣ୍ଡଵ ।
ନ ହ୍ଯସନ୍ନ୍ଯସ୍ତସଙ୍କଲ୍ପୋ ଯୋଗୀ ଭଵତି କଶ୍ଚନ ॥ 2 ॥
ଆରୁରୁକ୍ଷୋର୍ମୁନେର୍ଯୋଗଂ କର୍ମ କାରଣମୁଚ୍ଯତେ ।
ଯୋଗାରୂଢସ୍ଯ ତସ୍ଯୈଵ ଶମଃ କାରଣମୁଚ୍ଯତେ ॥ 3 ॥
ଯଦା ହି ନେନ୍ଦ୍ରିଯାର୍ଥେଷୁ ନ କର୍ମସ୍ଵନୁଷଜ୍ଜତେ ।
ସର୍ଵସଙ୍କଲ୍ପସନ୍ନ୍ଯାସୀ ଯୋଗାରୂଢସ୍ତଦୋଚ୍ଯତେ ॥ 4 ॥
ଉଦ୍ଧରେଦାତ୍ମନାତ୍ମାନଂ ନାତ୍ମାନମଵସାଦଯେତ୍ ।
ଆତ୍ମୈଵ ହ୍ଯାତ୍ମନୋ ବନ୍ଧୁରାତ୍ମୈଵ ରିପୁରାତ୍ମନଃ ॥ 5 ॥
ବନ୍ଧୁରାତ୍ମାତ୍ମନସ୍ତସ୍ଯ ଯେନାତ୍ମୈଵାତ୍ମନା ଜିତଃ ।
ଅନାତ୍ମନସ୍ତୁ ଶତ୍ରୁତ୍ଵେ ଵର୍ତେତାତ୍ମୈଵ ଶତ୍ରୁଵତ୍ ॥ 6 ॥
ଜିତାତ୍ମନଃ ପ୍ରଶାନ୍ତସ୍ଯ ପରମାତ୍ମା ସମାହିତଃ ।
ଶୀତୋଷ୍ଣସୁଖଦୁଃଖେଷୁ ତଥା ମାନାପମାନଯୋଃ ॥ 7 ॥
ଜ୍ଞାନଵିଜ୍ଞାନତୃପ୍ତାତ୍ମା କୂଟସ୍ଥୋ ଵିଜିତେନ୍ଦ୍ରିଯଃ ।
ଯୁକ୍ତ ଇତ୍ଯୁଚ୍ଯତେ ଯୋଗୀ ସମଲୋଷ୍ଟାଶ୍ମକାଞ୍ଚନଃ ॥ 8 ॥
ସୁହୃନ୍ମିତ୍ରାର୍ଯୁଦାସୀନମଧ୍ଯସ୍ଥଦ୍ଵେଷ୍ଯବନ୍ଧୁଷୁ ।
ସାଧୁଷ୍ଵପି ଚ ପାପେଷୁ ସମବୁଦ୍ଧିର୍ଵିଶିଷ୍ଯତେ ॥ 9 ॥
ଯୋଗୀ ଯୁଞ୍ଜୀତ ସତତମାତ୍ମାନଂ ରହସି ସ୍ଥିତଃ ।
ଏକାକୀ ଯତଚିତ୍ତାତ୍ମା ନିରାଶୀରପରିଗ୍ରହଃ ॥ 10 ॥
ଶୁଚୌ ଦେଶେ ପ୍ରତିଷ୍ଠାପ୍ଯ ସ୍ଥିରମାସନମାତ୍ମନଃ ।
ନାତ୍ଯୁଚ୍ଛ୍ରିତଂ ନାତିନୀଚଂ ଚୈଲାଜିନକୁଶୋତ୍ତରମ୍ ॥ 11 ॥
ତତ୍ରୈକାଗ୍ରଂ ମନଃ କୃତ୍ଵା ଯତଚିତ୍ତେନ୍ଦ୍ରିଯକ୍ରିଯାଃ ।
ଉପଵିଶ୍ଯାସନେ ଯୁଞ୍ଜ୍ଯାଦ୍ଯୋଗମାତ୍ମଵିଶୁଦ୍ଧଯେ ॥ 12 ॥
ସମଂ କାଯଶିରୋଗ୍ରୀଵଂ ଧାରଯନ୍ନଚଲଂ ସ୍ଥିରଃ ।
ସମ୍ପ୍ରେକ୍ଷ୍ଯ ନାସିକାଗ୍ରଂ ସ୍ଵଂ ଦିଶଶ୍ଚାନଵଲୋକଯନ୍ ॥ 13 ॥
ପ୍ରଶାନ୍ତାତ୍ମା ଵିଗତଭୀର୍ବ୍ରହ୍ମଚାରିଵ୍ରତେ ସ୍ଥିତଃ ।
ମନଃ ସଂଯମ୍ଯ ମଚ୍ଚିତ୍ତୋ ଯୁକ୍ତ ଆସୀତ ମତ୍ପରଃ ॥ 14 ॥
ଯୁଞ୍ଜନ୍ନେଵଂ ସଦାତ୍ମାନଂ ଯୋଗୀ ନିଯତମାନସଃ ।
ଶାନ୍ତିଂ ନିର୍ଵାଣପରମାଂ ମତ୍ସଂସ୍ଥାମଧିଗଚ୍ଛତି ॥ 15 ॥
ନାତ୍ଯଶ୍ନତସ୍ତୁ ଯୋଗୋଽସ୍ତି ନ ଚୈକାନ୍ତମନଶ୍ନତଃ ।
ନ ଚାତିସ୍ଵପ୍ନଶୀଲସ୍ଯ ଜାଗ୍ରତୋ ନୈଵ ଚାର୍ଜୁନ ॥ 16 ॥
ଯୁକ୍ତାହାରଵିହାରସ୍ଯ ଯୁକ୍ତଚେଷ୍ଟସ୍ଯ କର୍ମସୁ ।
ଯୁକ୍ତସ୍ଵପ୍ନାଵବୋଧସ୍ଯ ଯୋଗୋ ଭଵତି ଦୁଃଖହା ॥ 17 ॥
ଯଦା ଵିନିଯତଂ ଚିତ୍ତମାତ୍ମନ୍ଯେଵାଵତିଷ୍ଠତେ ।
ନିଃସ୍ପୃହଃ ସର୍ଵକାମେଭ୍ଯୋ ଯୁକ୍ତ ଇତ୍ଯୁଚ୍ଯତେ ତଦା ॥ 18 ॥
ଯଥା ଦୀପୋ ନିଵାତସ୍ଥୋ ନେଙ୍ଗତେ ସୋପମା ସ୍ମୃତା ।
ଯୋଗିନୋ ଯତଚିତ୍ତସ୍ଯ ଯୁଞ୍ଜତୋ ଯୋଗମାତ୍ମନଃ ॥ 19 ॥
ଯତ୍ରୋପରମତେ ଚିତ୍ତଂ ନିରୁଦ୍ଧଂ ଯୋଗସେଵଯା ।
ଯତ୍ର ଚୈଵାତ୍ମନାତ୍ମାନଂ ପଶ୍ଯନ୍ନାତ୍ମନି ତୁଷ୍ଯତି ॥ 20 ॥
ସୁଖମାତ୍ଯନ୍ତିକଂ ଯତ୍ତଦ୍ବୁଦ୍ଧିଗ୍ରାହ୍ଯମତୀନ୍ଦ୍ରିଯମ୍ ।
ଵେତ୍ତି ଯତ୍ର ନ ଚୈଵାଯଂ ସ୍ଥିତଶ୍ଚଲତି ତତ୍ତ୍ଵତଃ ॥ 21 ॥
ଯଂ ଲବ୍ଧ୍ଵା ଚାପରଂ ଲାଭଂ ମନ୍ଯତେ ନାଧିକଂ ତତଃ ।
ଯସ୍ମିନ୍ସ୍ଥିତୋ ନ ଦୁଃଖେନ ଗୁରୁଣାପି ଵିଚାଲ୍ଯତେ ॥ 22 ॥
ତଂ ଵିଦ୍ଯାଦ୍ଦୁଃଖସଂଯୋଗଵିଯୋଗଂ ଯୋଗସଞ୍ଜ୍ଞିତମ୍ ।
ସ ନିଶ୍ଚଯେନ ଯୋକ୍ତଵ୍ଯୋ ଯୋଗୋଽନିର୍ଵିଣ୍ଣଚେତସା ॥ 23 ॥
ସଙ୍କଲ୍ପପ୍ରଭଵାନ୍କାମାଂସ୍ତ୍ଯକ୍ତ୍ଵା ସର୍ଵାନଶେଷତଃ ।
ମନସୈଵେନ୍ଦ୍ରିଯଗ୍ରାମଂ ଵିନିଯମ୍ଯ ସମନ୍ତତଃ ॥ 24 ॥
ଶନୈଃ ଶନୈରୁପରମେଦ୍ବୁଦ୍ଧ୍ଯା ଧୃତିଗୃହୀତଯା ।
ଆତ୍ମସଂସ୍ଥଂ ମନଃ କୃତ୍ଵା ନ କିଞ୍ଚିଦପି ଚିନ୍ତଯେତ୍ ॥ 25 ॥
ଯତୋ ଯତୋ ନିଶ୍ଚରତି ମନଶ୍ଚଞ୍ଚଲମସ୍ଥିରମ୍ ।
ତତସ୍ତତୋ ନିଯମ୍ଯୈତଦାତ୍ମନ୍ଯେଵ ଵଶଂ ନଯେତ୍ ॥ 26 ॥
ପ୍ରଶାନ୍ତମନସଂ ହ୍ଯେନଂ ଯୋଗିନଂ ସୁଖମୁତ୍ତମମ୍ ।
ଉପୈତି ଶାନ୍ତରଜସଂ ବ୍ରହ୍ମଭୂତମକଲ୍ମଷମ୍ ॥ 27 ॥
ଯୁଞ୍ଜନ୍ନେଵଂ ସଦାତ୍ମାନଂ ଯୋଗୀ ଵିଗତକଲ୍ମଷଃ ।
ସୁଖେନ ବ୍ରହ୍ମସଂସ୍ପର୍ଶମତ୍ଯନ୍ତଂ ସୁଖମଶ୍ନୁତେ ॥ 28 ॥
ସର୍ଵଭୂତସ୍ଥମାତ୍ମାନଂ ସର୍ଵଭୂତାନି ଚାତ୍ମନି ।
ଈକ୍ଷତେ ଯୋଗଯୁକ୍ତାତ୍ମା ସର୍ଵତ୍ର ସମଦର୍ଶନଃ ॥ 29 ॥
ଯୋ ମାଂ ପଶ୍ଯତି ସର୍ଵତ୍ର ସର୍ଵଂ ଚ ମଯି ପଶ୍ଯତି ।
ତସ୍ଯାହଂ ନ ପ୍ରଣଶ୍ଯାମି ସ ଚ ମେ ନ ପ୍ରଣଶ୍ଯତି ॥ 30 ॥
ସର୍ଵଭୂତସ୍ଥିତଂ ଯୋ ମାଂ ଭଜତ୍ଯେକତ୍ଵମାସ୍ଥିତଃ ।
ସର୍ଵଥା ଵର୍ତମାନୋଽପି ସ ଯୋଗୀ ମଯି ଵର୍ତତେ ॥ 31 ॥
ଆତ୍ମୌପମ୍ଯେନ ସର୍ଵତ୍ର ସମଂ ପଶ୍ଯତି ଯୋଽର୍ଜୁନ ।
ସୁଖଂ ଵା ଯଦି ଵା ଦୁଃଖଂ ସ ଯୋଗୀ ପରମୋ ମତଃ ॥ 32 ॥
ଅର୍ଜୁନ ଉଵାଚ
ଯୋଽଯଂ ଯୋଗସ୍ତ୍ଵଯା ପ୍ରୋକ୍ତଃ ସାମ୍ଯେନ ମଧୁସୂଦନ ।
ଏତସ୍ଯାହଂ ନ ପଶ୍ଯାମି ଚଞ୍ଚଲତ୍ଵାତ୍ସ୍ଥିତିଂ ସ୍ଥିରାମ୍ ॥ 33 ॥
ଚଞ୍ଚଲଂ ହି ମନଃ କୃଷ୍ଣ ପ୍ରମାଥି ବଲଵଦ୍ଦୃଢମ୍ ।
ତସ୍ଯାହଂ ନିଗ୍ରହଂ ମନ୍ଯେ ଵାଯୋରିଵ ସୁଦୁଷ୍କରମ୍ ॥ 34 ॥
ଶ୍ରୀଭଗଵାନୁଵାଚ
ଅସଂଶଯଂ ମହାବାହୋ ମନୋ ଦୁର୍ନିଗ୍ରହଂ ଚଲମ୍ ।
ଅଭ୍ଯାସେନ ତୁ କୌନ୍ତେଯ ଵୈରାଗ୍ଯେଣ ଚ ଗୃହ୍ଯତେ ॥ 35 ॥
ଅସଂଯତାତ୍ମନା ଯୋଗୋ ଦୁଷ୍ପ୍ରାପ ଇତି ମେ ମତିଃ ।
ଵଶ୍ଯାତ୍ମନା ତୁ ଯତତା ଶକ୍ଯୋଽଵାପ୍ତୁମୁପାଯତଃ ॥ 36 ॥
ଅର୍ଜୁନ ଉଵାଚ
ଅଯତିଃ ଶ୍ରଦ୍ଧଯୋପେତୋ ଯୋଗାଚ୍ଚଲିତମାନସଃ ।
ଅପ୍ରାପ୍ଯ ଯୋଗସଂସିଦ୍ଧିଂ କାଂ ଗତିଂ କୃଷ୍ଣ ଗଚ୍ଛତି ॥ 37 ॥
କଚ୍ଚିନ୍ନୋଭଯଵିଭ୍ରଷ୍ଟଶ୍ଛିନ୍ନାଭ୍ରମିଵ ନଶ୍ଯତି ।
ଅପ୍ରତିଷ୍ଠୋ ମହାବାହୋ ଵିମୂଢୋ ବ୍ରହ୍ମଣଃ ପଥି ॥ 38 ॥
ଏତନ୍ମେ ସଂଶଯଂ କୃଷ୍ଣ ଛେତ୍ତୁମର୍ହସ୍ଯଶେଷତଃ ।
ତ୍ଵଦନ୍ଯଃ ସଂଶଯସ୍ଯାସ୍ଯ ଛେତ୍ତା ନ ହ୍ଯୁପପଦ୍ଯତେ ॥ 39 ॥
ଶ୍ରୀଭଗଵାନୁଵାଚ
ପାର୍ଥ ନୈଵେହ ନାମୁତ୍ର ଵିନାଶସ୍ତସ୍ଯ ଵିଦ୍ଯତେ ।
ନ ହି କଲ୍ଯାଣକୃତ୍କଶ୍ଚିଦ୍ଦୁର୍ଗତିଂ ତାତ ଗଚ୍ଛତି ॥ 40 ॥
ପ୍ରାପ୍ଯ ପୁଣ୍ଯକୃତାଂ ଲୋକାନୁଷିତ୍ଵା ଶାଶ୍ଵତୀଃ ସମାଃ ।
ଶୁଚୀନାଂ ଶ୍ରୀମତାଂ ଗେହେ ଯୋଗଭ୍ରଷ୍ଟୋଽଭିଜାଯତେ ॥ 41 ॥
ଅଥଵା ଯୋଗିନାମେଵ କୁଲେ ଭଵତି ଧୀମତାମ୍ ।
ଏତଦ୍ଧି ଦୁର୍ଲଭତରଂ ଲୋକେ ଜନ୍ମ ଯଦୀଦୃଶମ୍ ॥ 42 ॥
ତତ୍ର ତଂ ବୁଦ୍ଧିସଂଯୋଗଂ ଲଭତେ ପୌର୍ଵଦେହିକମ୍ ।
ଯତତେ ଚ ତତୋ ଭୂଯଃ ସଂସିଦ୍ଧୌ କୁରୁନନ୍ଦନ ॥ 43 ॥
ପୂର୍ଵାଭ୍ଯାସେନ ତେନୈଵ ହ୍ରିଯତେ ହ୍ଯଵଶୋଽପି ସଃ ।
ଜିଜ୍ଞାସୁରପି ଯୋଗସ୍ଯ ଶବ୍ଦବ୍ରହ୍ମାତିଵର୍ତତେ ॥ 44 ॥
ପ୍ରଯତ୍ନାଦ୍ଯତମାନସ୍ତୁ ଯୋଗୀ ସଂଶୁଦ୍ଧକିଲ୍ବିଷଃ ।
ଅନେକଜନ୍ମସଂସିଦ୍ଧସ୍ତତୋ ଯାତି ପରାଂ ଗତିମ୍ ॥ 45 ॥
ତପସ୍ଵିଭ୍ଯୋଽଧିକୋ ଯୋଗୀ ଜ୍ଞାନିଭ୍ଯୋଽପି ମତୋଽଧିକଃ ।
କର୍ମିଭ୍ଯଶ୍ଚାଧିକୋ ଯୋଗୀ ତସ୍ମାଦ୍ଯୋଗୀ ଭଵାର୍ଜୁନ ॥ 46 ॥
ଯୋଗିନାମପି ସର୍ଵେଷାଂ ମଦ୍ଗତେନାନ୍ତରାତ୍ମନା ।
ଶ୍ରଦ୍ଧାଵାନ୍ଭଜତେ ଯୋ ମାଂ ସ ମେ ଯୁକ୍ତତମୋ ମତଃ ॥ 47 ॥
ଓଁ ତତ୍ସଦିତି ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତାସୂପନିଷତ୍ସୁ ବ୍ରହ୍ମଵିଦ୍ଯାଯାଂ ଯୋଗଶାସ୍ତ୍ରେ
ଶ୍ରୀକୃଷ୍ଣାର୍ଜୁନସଂଵାଦେ ଆତ୍ମସଂଯମଯୋଗୋ ନାମ ଷଷ୍ଠୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥6 ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha ṣaṣṭho'dhyāyaḥ |
ātmasaṃyamayogaḥ
śrībhagavānuvāca
anāśritaḥ karmaphalaṃ kāryaṃ karma karoti yaḥ |
sa sannyāsī ca yogī ca na niragnirna cākriyaḥ || 1 ||
yaṃ sannyāsamiti prāhuryogaṃ taṃ viddhi pāṇḍava |
na hyasannyastasaṅkalpo yogī bhavati kaścana || 2 ||
ārurukṣormuneryogaṃ karma kāraṇamucyate |
yogārūḍhasya tasyaiva śamaḥ kāraṇamucyate || 3 ||
yadā hi nendriyārtheṣu na karmasvanuṣajjate |
sarvasaṅkalpasannyāsī yogārūḍhastadocyate || 4 ||
uddharedātmanātmānaṃ nātmānamavasādayet |
ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ || 5 ||
bandhurātmātmanastasya yenātmaivātmanā jitaḥ |
anātmanastu śatrutve vartetātmaiva śatruvat || 6 ||
jitātmanaḥ praśāntasya paramātmā samāhitaḥ |
śītoṣṇasukhaduḥkheṣu tathā mānāpamānayoḥ || 7 ||
jñānavijñānatṛptātmā kūṭastho vijitendriyaḥ |
yukta ityucyate yogī samaloṣṭāśmakāñcanaḥ || 8 ||
suhṛnmitrāryudāsīnamadhyasthadveṣyabandhuṣu |
sādhuṣvapi ca pāpeṣu samabuddhirviśiṣyate || 9 ||
yogī yuñjīta satatamātmānaṃ rahasi sthitaḥ |
ekākī yatacittātmā nirāśīraparigrahaḥ || 10 ||
śucau deśe pratiṣṭhāpya sthiramāsanamātmanaḥ |
nātyucchritaṃ nātinīcaṃ cailājinakuśottaram || 11 ||
tatraikāgraṃ manaḥ kṛtvā yatacittendriyakriyāḥ |
upaviśyāsane yuñjyādyogamātmaviśuddhaye || 12 ||
samaṃ kāyaśirogrīvaṃ dhārayannacalaṃ sthiraḥ |
samprekṣya nāsikāgraṃ svaṃ diśaścānavalokayan || 13 ||
praśāntātmā vigatabhīrbrahmacārivrate sthitaḥ |
manaḥ saṃyamya maccitto yukta āsīta matparaḥ || 14 ||
yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī niyatamānasaḥ |
śāntiṃ nirvāṇaparamāṃ matsaṃsthāmadhigacchati || 15 ||
nātyaśnatastu yogo'sti na caikāntamanaśnataḥ |
na cātisvapnaśīlasya jāgrato naiva cārjuna || 16 ||
yuktāhāravihārasya yuktaceṣṭasya karmasu |
yuktasvapnāvabodhasya yogo bhavati duḥkhahā || 17 ||
yadā viniyataṃ cittamātmanyevāvatiṣṭhate |
niḥspṛhaḥ sarvakāmebhyo yukta ityucyate tadā || 18 ||
yathā dīpo nivātastho neṅgate sopamā smṛtā |
yogino yatacittasya yuñjato yogamātmanaḥ || 19 ||
yatroparamate cittaṃ niruddhaṃ yogasevayā |
yatra caivātmanātmānaṃ paśyannātmani tuṣyati || 20 ||
sukhamātyantikaṃ yattadbuddhigrāhyamatīndriyam |
vetti yatra na caivāyaṃ sthitaścalati tattvataḥ || 21 ||
yaṃ labdhvā cāparaṃ lābhaṃ manyate nādhikaṃ tataḥ |
yasminsthito na duḥkhena guruṇāpi vicālyate || 22 ||
taṃ vidyādduḥkhasaṃyogaviyogaṃ yogasañjñitam |
sa niścayena yoktavyo yogo'nirviṇṇacetasā || 23 ||
saṅkalpaprabhavānkāmāṃstyaktvā sarvānaśeṣataḥ |
manasaivendriyagrāmaṃ viniyamya samantataḥ || 24 ||
śanaiḥ śanairuparamedbuddhyā dhṛtigṛhītayā |
ātmasaṃsthaṃ manaḥ kṛtvā na kiñcidapi cintayet || 25 ||
yato yato niścarati manaścañcalamasthiram |
tatastato niyamyaitadātmanyeva vaśaṃ nayet || 26 ||
praśāntamanasaṃ hyenaṃ yoginaṃ sukhamuttamam |
upaiti śāntarajasaṃ brahmabhūtamakalmaṣam || 27 ||
yuñjannevaṃ sadātmānaṃ yogī vigatakalmaṣaḥ |
sukhena brahmasaṃsparśamatyantaṃ sukhamaśnute || 28 ||
sarvabhūtasthamātmānaṃ sarvabhūtāni cātmani |
īkṣate yogayuktātmā sarvatra samadarśanaḥ || 29 ||
yo māṃ paśyati sarvatra sarvaṃ ca mayi paśyati |
tasyāhaṃ na praṇaśyāmi sa ca me na praṇaśyati || 30 ||
sarvabhūtasthitaṃ yo māṃ bhajatyekatvamāsthitaḥ |
sarvathā vartamāno'pi sa yogī mayi vartate || 31 ||
ātmaupamyena sarvatra samaṃ paśyati yo'rjuna |
sukhaṃ vā yadi vā duḥkhaṃ sa yogī paramo mataḥ || 32 ||
arjuna uvāca
yo'yaṃ yogastvayā proktaḥ sāmyena madhusūdana |
etasyāhaṃ na paśyāmi cañcalatvātsthitiṃ sthirām || 33 ||
cañcalaṃ hi manaḥ kṛṣṇa pramāthi balavaddṛḍham |
tasyāhaṃ nigrahaṃ manye vāyoriva suduṣkaram || 34 ||
śrībhagavānuvāca
asaṃśayaṃ mahābāho mano durnigrahaṃ calam |
abhyāsena tu kaunteya vairāgyeṇa ca gṛhyate || 35 ||
asaṃyatātmanā yogo duṣprāpa iti me matiḥ |
vaśyātmanā tu yatatā śakyo'vāptumupāyataḥ || 36 ||
arjuna uvāca
ayatiḥ śraddhayopeto yogāccalitamānasaḥ |
aprāpya yogasaṃsiddhiṃ kāṃ gatiṃ kṛṣṇa gacchati || 37 ||
kaccinnobhayavibhraṣṭaśchinnābhramiva naśyati |
apratiṣṭho mahābāho vimūḍho brahmaṇaḥ pathi || 38 ||
etanme saṃśayaṃ kṛṣṇa chettumarhasyaśeṣataḥ |
tvadanyaḥ saṃśayasyāsya chettā na hyupapadyate || 39 ||
śrībhagavānuvāca
pārtha naiveha nāmutra vināśastasya vidyate |
na hi kalyāṇakṛtkaściddurgatiṃ tāta gacchati || 40 ||
prāpya puṇyakṛtāṃ lokānuṣitvā śāśvatīḥ samāḥ |
śucīnāṃ śrīmatāṃ gehe yogabhraṣṭo'bhijāyate || 41 ||
athavā yogināmeva kule bhavati dhīmatām |
etaddhi durlabhataraṃ loke janma yadīdṛśam || 42 ||
tatra taṃ buddhisaṃyogaṃ labhate paurvadehikam |
yatate ca tato bhūyaḥ saṃsiddhau kurunandana || 43 ||
pūrvābhyāsena tenaiva hriyate hyavaśo'pi saḥ |
jijñāsurapi yogasya śabdabrahmātivartate || 44 ||
prayatnādyatamānastu yogī saṃśuddhakilbiṣaḥ |
anekajanmasaṃsiddhastato yāti parāṃ gatim || 45 ||
tapasvibhyo'dhiko yogī jñānibhyo'pi mato'dhikaḥ |
karmibhyaścādhiko yogī tasmādyogī bhavārjuna || 46 ||
yogināmapi sarveṣāṃ madgatenāntarātmanā |
śraddhāvānbhajate yo māṃ sa me yuktatamo mataḥ || 47 ||
oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde ātmasaṃyamayogo nāma ṣaṣṭho'dhyāyaḥ ||6 ||