📄 Save this Stotram as PDF Click the button to open the Save dialog
How to save: 1 Click "Save as PDF" 2 A dialog opens 3 Choose "Save as PDF" as printer 4 Click Save
2.109 അയോധ്യാകാണ്ഡ - നവാധികശതതമ സര്ഗഃ
2.109 Ayodhyakanda - Navadhikashatatama Sargah
Valmiki Malayalam
ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അയോധ്യാകാണ്ഡമ് ।
അഥ നവാധികശതതമസ്സര്ഗഃ ।
ജാബാലേസ്തു വചശ്ശ്രുത്വാ രാമ സ്സത്യാത്മനാം വരഃ ।
ഉവാച പരയാ ഭക്ത്യാ സ്വബുദ്ധ്യാ ചാവിപന്നയാ ॥ 1 ॥
ഭവാന്മേ പ്രിയകാമാര്ഥം വചനം യദിഹോക്തവാന് ।
അകാര്യം കാര്യസങ്കാശമപഥ്യം പഥ്യസമ്മതമ് ॥ 2 ॥
നിര്മര്യാദസ്തു പുരുഷഃ പാപാചാരസമന്വിതഃ ।
മാനം ന ലഭതേ സത്സു ഭിന്നചാരിത്രദര്ശനഃ ॥ 3 ॥
കുലീനമകുലീനം വാ വീരം പുരുഷമാനിനമ് ।
ചാരിത്രമേവ വ്യാഖ്യാതി ശുചിം വാ യദി വാഽശുചിമ് ॥ 4 ॥
അനാര്യസ്ത്വാര്യസങ്കാശ ശ്ശൌചാദ്ദീനസ്താഥാഽശുചിഃ ।
ലക്ഷണ്യവദലക്ഷണ്യോ ദുശ്ശീലശ്ശീലവാനിവ ॥ 5 ॥
അധര്മം ധര്മവേശേണ യദീമം ലോകസങ്കുരമ് ।
അഭിപത്സ്യേ ശുഭം ഹിത്വാ ക്രിയാവിധിവിവര്ജിതമ് ॥ 6 ॥
കശ്ചേതയാനഃ പുരുഷഃ കാര്യാകാര്യവിചക്ഷണഃ ।
ബഹുമംസ്യതി മാം ലോകേ ദുര്വൃത്തം ലോകദൂഷണമ് ॥ 7 ॥
കസ്യ ദാസ്യാമ്യഹം വൃത്തം കേന വാ സ്വര്ഗമാപ്നുയാമ് ।
ആനയാ വര്തമാനോ ഹി വൃത്ത്യാ ഹീനപ്രതിജ്ഞയാ ॥ 8 ॥
കാമവൃത്തസ്ത്വയം ലോകഃ കൃത്സ്ന സ്സമുപവര്തതേ ।
യദ്വൃത്താ സ്സന്തി രാജാനസ്തദ്വൃത്താ സ്സന്തി ഹി പ്രജാഃ ॥ 9 ॥
സത്യമേവാനൃശംസം ച രാജവൃത്തം സനാതനമ് ।
തസ്മാത്സത്യാത്മകം രാജ്യം സത്യേ ലോകഃ പ്രതിഷ്ഠിതഃ ॥ 10 ॥
ഋഷയശ്ചൈവ ദേവാശ്ച സത്യമേവ ഹി മേനിരേ ।
സത്യവാദീ ഹി ലോകേഽസ്മിന്പരമം ഗച്ഛതി ക്ഷയമ് ॥ 11 ॥
ഉദ്വിജന്തേ യഥാ സര്പാന്നരാദനൃതവാദിനഃ ।
ധര്മ സ്സത്യം പരോ ലോകേ മൂലം സ്വര്ഗസ്യ ചോച്യതേ ॥ 12 ॥
സത്യമേവേശ്വരോ ലോകേ സത്യം പദ്മാശ്രിതാ സദാ ।
സത്യമൂലാനി സര്വാണി സത്യാന്നാസ്തി പരം പദമ് ॥ 13 ॥
ദത്തമിഷ്ടം ഹുതം ചൈവ തപ്താനി ച തപാംസി ച ।
വേദാ സ്സത്യപ്രതിഷ്ഠാനാ സ്തസ്മാത്സത്യപരോ ഭവേത് ॥ 14 ॥
ഏകഃ പാലയതേ ലോകമേകഃ പാലയതേ കുലമ് ।
മജ്ജത്യേകോ ഹി നിരയ ഏക സ്സ്വര്ഗേ മഹീയതേ ॥ 15 ॥
സോഽഹം പിതുര്നിയോഗം തു കിമര്ഥം നാനുപാലയേ ।
സത്യപ്രതിശ്രവ സ്സത്യം സത്യേന സമയീകൃതഃ ॥ 16 ॥
നൈവ ലോഭാന്ന മോഹാദ്വാ ന ഹ്യജ്ഞാനാത്തമോഽന്വിതഃ ।
സേതും സത്യസ്യ ഭേത്സ്യാമി ഗുരോ സ്സത്യപ്രതിശ്രവഃ ॥ 17 ॥
അസത്യസന്ധസ്യ സതശ്ചലസ്യാസ്ഥിരചേതസഃ ।
നൈവ ദേവാ ന പിതരഃ പ്രതീച്ഛന്തീതി നഃ ശ്രുതമ് ॥ 18 ॥
പ്രത്യഗാത്മമിമം ധര്മം സത്യം പശ്യാമ്യഹം സ്വയമ് ।
ഭാര സ്സത്പുരുഷാചീര്ണസ്തദര്ഥമഭിമന്യതേ ॥ 19 ॥
ക്ഷാത്രം ധര്മമഹന്ത്യക്ഷ്യേ ഹ്യധര്മം ധര്മസംഹിതമ് ।
ക്ഷുദ്രൈര്നൃശംസൈര്ലുബ്ധൈശ്ച സേവിതം പാപകര്മഭിഃ ॥ 20 ॥
കായേന കുരുതേ പാപം മനസാ സമ്പ്രധാര്യ തത് ।
അനൃതം ജിഹ്വയാ ചാഹ ത്രിവിധം കര്മപാതകമ് ॥ 21 ॥
ഭൂമിഃ കീര്തിര്യശോ ലക്ഷ്മീഃ പുരുഷം പ്രാര്ഥയന്തി ഹി ।
സത്യം സമനുവര്തനേ സത്യമേവ ഭജേത തതഃ ॥ 22 ॥
ശ്രേഷ്ഠം ഹ്യനാര്യമേവ സ്യാദ്യദ്ഭവാനവധാര്യ മാമ് ।
ആഹ യുക്തി കരൈര്വാക്യൈരിദം ഭദ്രം കുരുഷ്വ ഹ ॥ 23 ॥
കഥം ഹ്യഹം പ്രതിജ്ഞായ വനവാസമിമം ഗുരോഃ ।
ഭരതസ്യ കരിഷ്യാമി വചോ ഹിത്വാ ഗുരോര്വചഃ ॥ 24 ॥
സ്ഥിരാ മയാ പ്രതിജ്ഞാതാ പ്രതിജ്ഞാ ഗുരുസന്നിധൌ ।
പ്രഹൃഷ്യമാണാ സാ ദേവീ കൈകേയീ ചാഭവത്തദാ ॥ 25 ॥
വനവാസം വസന്നേവ ശുചിര്നിയതഭോജനഃ ।
മൂലപുഷ്പഫലൈഃ പുണ്യൈഃ പിത്രൂന് ദേവാംശ്ച തര്പയന് ॥ 26 ॥
സന്തുഷ്ടപഞ്ചവര്ഗോഽഹം ലോകയാത്രാം പ്രവര്തയേ ।
അകുഹ ശ്ശ്രദ്ധധാനസ്സന്കാര്യാകാര്യവിചക്ഷണഃ ॥ 27 ॥
വനവാസം വസന്നേവം ശുചിര്നിയതഭോജനഃ ।
മൂലൈഃ പുഷ്പൈഃ ഫലൈഃ പുണ്യൈഃ പിത്രൂന് ദേവാംശ്ച തര്പയന് ॥ 28 ॥
സന്തുഷ്ടപഞ്ചവര്ഗോഽഹം ലോകയാത്രാം പ്രവര്തയേ ।
അകുഹ ശ്ശ്രദ്ധധാനസ്സന്കാര്യാകാര്യവിചക്ഷണഃ ॥ 29 ॥
കര്മഭൂമിമാം പ്രാപ്യ കര്തവ്യം കര്മ യച്ഛുഭമ് ।
അഗ്നിര്വായുശ്ച സോമശ്ച കര്മണാം ഫലഭാഗിനഃ ॥ 30 ॥
ശതം ക്രതൂനാമാഹൃത്യ ദേവരാട് ത്രിദിവം ഗതഃ ।
തപാംസ്യുഗ്രാണി ചാസ്ഥായ ദിവം യാതാ മഹര്ഷയഃ ॥ 31 ॥
അമൃഷ്യമാണഃ പുനരുഗ്രതേജാഃ നിശമ്യ തം നാസ്തികവാക്യഹേതുമ് ।
അഥാബ്രവീത്തം നൃപതേസ്തനൂജോ വിഗര്ഹമാണോ വചനാനി തസ്യ ॥ 32 ॥
സത്യം ച ധര്മം ച പരാക്രമം ച ഭൂതാനുകമ്പാം പ്രിയവാദിതാം ച ।
ദ്വിജാതിദേവാതിധിപൂജനം ച പന്ഥാനമാഹുസ്ത്രിദിവസ്യ സന്തഃ ॥ 33 ॥
തേനൈവമാജ്ഞായ യഥാവദര്ഥമേകോദയം സമ്പ്രതിപദ്യ വിപ്രാഃ ।
ധര്മം ചരന്ത സ്സകലം യഥാവത്കാങ്ക്ഷന്തി ലോകാഗമമപ്രമത്താഃ ॥ 34 ॥
നിന്ദാമ്യഹം കര്മ കൃതം പിതുസ്തദ്യസ്ത്വാമഗൃഹ്ണാദ്വിഷമസ്ഥബുദ്ധിമ് ।
ബുദ്ധ്യാഽനയൈവംവിധയാ ചരന്തം സുനാസ്തികം ധര്മപഥാദപേതമ് ॥ 35 ॥
യഥാ ഹി ചോരഃ സ തഥാ ഹി ബുദ്ധസ്തഥാഗതം നാസ്തികമത്ര വിദ്ധി ।
തസ്മാദ്ധി യഃ ശങ്ക്യതമഃ പ്രജാനാം ന നാസ്തികേനാഭിമുഖോ ബുധഃ സ്യാത് ॥ 36 ॥
ത്വത്തോ ജനാഃ പൂര്വതരേ ദ്വിജാച്ശ്ര ശുഭാനി കര്മാണി ബഹൂനി ചക്രുഃ ।
ജിത്വാ സദേമം ച പരം ച ലോകം തസ്മാവ്ദിജാ സ്വസ്തി ഹുതം കൃതം ച ॥ 37 ॥
ധര്മേ രതാഃ സത്പുരുഷൈഃ സമേതാസ്തേജസ്വിനോ ദാനഗുണപ്രധാനാഃ ।
അഹിംസകാ വീതമലാശ്ച ലോകേ ഭവന്തി പൂജ്യാ മുനയഃ പ്രധാനാഃ ॥ 38 ॥
ഇതി ബ്രുവന്തം വചനം സരോഷം രാമം മഹാത്മാനമദീനസത്ത്വമ് ।
ഉവാച പഥ്യം പുനരാസ്തികം ച സത്യം വചഃ സാനുനയം ച വിപ്രഃ ॥ 39 ॥
ന നാസ്തികാനാം വചനം ബ്രവീമ്യഹം ന നാസ്തികോഽഹം ന ച നാസ്തി കിഞ്ചന ।
സമീക്ഷ്യ കാലം പുനരാസ്തികോഽഭവം ഭവേയ കാലേ പുനരേവ നാസ്തികഃ ॥ 40 ॥
ന ചാപി കാലോഽയ മുപാഗതശ്ശനൈര്യഥാ മയാ നാസ്തികവാഗുദീരിതാ ।
നിവര്തനാര്ഥം തവ രാമ കാരണാത് പ്രസാദനാര്ഥം ച മയൈതദീരിതമ് ॥ 41 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അയോധ്യാകാണ്ഡേ നവാധികശതതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha navādhikaśatatamassargaḥ |
jābālestu vacaśśrutvā rāma ssatyātmanāṃ varaḥ |
uvāca parayā bhaktyā svabuddhyā cāvipannayā || 1 ||
bhavānme priyakāmārthaṃ vacanaṃ yadihoktavān |
akāryaṃ kāryasaṅkāśamapathyaṃ pathyasammatam || 2 ||
nirmaryādastu puruṣaḥ pāpācārasamanvitaḥ |
mānaṃ na labhate satsu bhinnacāritradarśanaḥ || 3 ||
kulīnamakulīnaṃ vā vīraṃ puruṣamāninam |
cāritrameva vyākhyāti śuciṃ vā yadi vā'śucim || 4 ||
anāryastvāryasaṅkāśa śśaucāddīnastāthā'śuciḥ |
lakṣaṇyavadalakṣaṇyo duśśīlaśśīlavāniva || 5 ||
adharmaṃ dharmaveśeṇa yadīmaṃ lokasaṅkuram |
abhipatsye śubhaṃ hitvā kriyāvidhivivarjitam || 6 ||
kaścetayānaḥ puruṣaḥ kāryākāryavicakṣaṇaḥ |
bahumaṃsyati māṃ loke durvṛttaṃ lokadūṣaṇam || 7 ||
kasya dāsyāmyahaṃ vṛttaṃ kena vā svargamāpnuyām |
ānayā vartamāno hi vṛttyā hīnapratijñayā || 8 ||
kāmavṛttastvayaṃ lokaḥ kṛtsna ssamupavartate |
yadvṛttā ssanti rājānastadvṛttā ssanti hi prajāḥ || 9 ||
satyamevānṛśaṃsaṃ ca rājavṛttaṃ sanātanam |
tasmātsatyātmakaṃ rājyaṃ satye lokaḥ pratiṣṭhitaḥ || 10 ||
ṛṣayaścaiva devāśca satyameva hi menire |
satyavādī hi loke'sminparamaṃ gacchati kṣayam || 11 ||
udvijante yathā sarpānnarādanṛtavādinaḥ |
dharma ssatyaṃ paro loke mūlaṃ svargasya cocyate || 12 ||
satyameveśvaro loke satyaṃ padmāśritā sadā |
satyamūlāni sarvāṇi satyānnāsti paraṃ padam || 13 ||
dattamiṣṭaṃ hutaṃ caiva taptāni ca tapāṃsi ca |
vedā ssatyapratiṣṭhānā stasmātsatyaparo bhavet || 14 ||
ekaḥ pālayate lokamekaḥ pālayate kulam |
majjatyeko hi niraya eka ssvarge mahīyate || 15 ||
so'haṃ piturniyogaṃ tu kimarthaṃ nānupālaye |
satyapratiśrava ssatyaṃ satyena samayīkṛtaḥ || 16 ||
naiva lobhānna mohādvā na hyajñānāttamo'nvitaḥ |
setuṃ satyasya bhetsyāmi guro ssatyapratiśravaḥ || 17 ||
asatyasandhasya sataścalasyāsthiracetasaḥ |
naiva devā na pitaraḥ pratīcchantīti naḥ śrutam || 18 ||
pratyagātmamimaṃ dharmaṃ satyaṃ paśyāmyahaṃ svayam |
bhāra ssatpuruṣācīrṇastadarthamabhimanyate || 19 ||
kṣātraṃ dharmamahantyakṣye hyadharmaṃ dharmasaṃhitam |
kṣudrairnṛśaṃsairlubdhaiśca sevitaṃ pāpakarmabhiḥ || 20 ||
kāyena kurute pāpaṃ manasā sampradhārya tat |
anṛtaṃ jihvayā cāha trividhaṃ karmapātakam || 21 ||
bhūmiḥ kīrtiryaśo lakṣmīḥ puruṣaṃ prārthayanti hi |
satyaṃ samanuvartane satyameva bhajeta tataḥ || 22 ||
śreṣṭhaṃ hyanāryameva syādyadbhavānavadhārya mām |
āha yukti karairvākyairidaṃ bhadraṃ kuruṣva ha || 23 ||
kathaṃ hyahaṃ pratijñāya vanavāsamimaṃ guroḥ |
bharatasya kariṣyāmi vaco hitvā gurorvacaḥ || 24 ||
sthirā mayā pratijñātā pratijñā gurusannidhau |
prahṛṣyamāṇā sā devī kaikeyī cābhavattadā || 25 ||
vanavāsaṃ vasanneva śucirniyatabhojanaḥ |
mūlapuṣpaphalaiḥ puṇyaiḥ pitrūn devāṃśca tarpayan || 26 ||
santuṣṭapañcavargo'haṃ lokayātrāṃ pravartaye |
akuha śśraddhadhānassankāryākāryavicakṣaṇaḥ || 27 ||
vanavāsaṃ vasannevaṃ śucirniyatabhojanaḥ |
mūlaiḥ puṣpaiḥ phalaiḥ puṇyaiḥ pitrūn devāṃśca tarpayan || 28 ||
santuṣṭapañcavargo'haṃ lokayātrāṃ pravartaye |
akuha śśraddhadhānassankāryākāryavicakṣaṇaḥ || 29 ||
karmabhūmimāṃ prāpya kartavyaṃ karma yacchubham |
agnirvāyuśca somaśca karmaṇāṃ phalabhāginaḥ || 30 ||
śataṃ kratūnāmāhṛtya devarāṭ tridivaṃ gataḥ |
tapāṃsyugrāṇi cāsthāya divaṃ yātā maharṣayaḥ || 31 ||
amṛṣyamāṇaḥ punarugratejāḥ niśamya taṃ nāstikavākyahetum |
athābravīttaṃ nṛpatestanūjo vigarhamāṇo vacanāni tasya || 32 ||
satyaṃ ca dharmaṃ ca parākramaṃ ca bhūtānukampāṃ priyavāditāṃ ca |
dvijātidevātidhipūjanaṃ ca panthānamāhustridivasya santaḥ || 33 ||
tenaivamājñāya yathāvadarthamekodayaṃ sampratipadya viprāḥ |
dharmaṃ caranta ssakalaṃ yathāvatkāṅkṣanti lokāgamamapramattāḥ || 34 ||
nindāmyahaṃ karma kṛtaṃ pitustadyastvāmagṛhṇādviṣamasthabuddhim |
buddhyā'nayaivaṃvidhayā carantaṃ sunāstikaṃ dharmapathādapetam || 35 ||
yathā hi coraḥ sa tathā hi buddhastathāgataṃ nāstikamatra viddhi |
tasmāddhi yaḥ śaṅkyatamaḥ prajānāṃ na nāstikenābhimukho budhaḥ syāt || 36 ||
tvatto janāḥ pūrvatare dvijācśra śubhāni karmāṇi bahūni cakruḥ |
jitvā sademaṃ ca paraṃ ca lokaṃ tasmāvdijā svasti hutaṃ kṛtaṃ ca || 37 ||
dharme ratāḥ satpuruṣaiḥ sametāstejasvino dānaguṇapradhānāḥ |
ahiṃsakā vītamalāśca loke bhavanti pūjyā munayaḥ pradhānāḥ || 38 ||
iti bruvantaṃ vacanaṃ saroṣaṃ rāmaṃ mahātmānamadīnasattvam |
uvāca pathyaṃ punarāstikaṃ ca satyaṃ vacaḥ sānunayaṃ ca vipraḥ || 39 ||
na nāstikānāṃ vacanaṃ bravīmyahaṃ na nāstiko'haṃ na ca nāsti kiñcana |
samīkṣya kālaṃ punarāstiko'bhavaṃ bhaveya kāle punareva nāstikaḥ || 40 ||
na cāpi kālo'ya mupāgataśśanairyathā mayā nāstikavāgudīritā |
nivartanārthaṃ tava rāma kāraṇāt prasādanārthaṃ ca mayaitadīritam || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe navādhikaśatatamassargaḥ ||